Výstup na Ľadový štít s Veronikou a Miškom sme začali na pohodu zo Zamky Zamkovského chaty kde sme sa večer presunuli aby sme v deň výstupu mali menej šlapania. Ako vždy bolo o nás luxusne postaráné za čo patri zamkáčom veľká vďaka. Po dobrom spánku, ráno, bez stresu v dobrej nálade nám trvá niečo málo cez dve hodinky pod nástup. Stihli sme aj ranné kafe na Téryho chate. Počasie aj podmienky sú takmer ideálne tak sa naväzujeme na lano a začíname... Do Ľadovej štrbiny ideme miestami po tvrdom vyfúkanom a miestami prešľapávame po kolená. Zo štrbiny sa nám ukazuje ostro vyfúkaný hrebeň k vrcholu. Prešľapávenie stopy v jeho exponovanej, ostro vyfúkanej snehovej hrane bolo dobrodružné ako aj samotné preliezanie Ľadového koňa. Po zdolaní vrcholového výšvihu a záverečného úseku hrebeňa nám bol odmenou samotný vrchol. Ľadový bol o "snehovú čapicu" aspoň o meter vyšší... ak nie aj viac... Samozrejme výhľady umocňovaly slniečko, trblietajúci sa sneh a prevaľujúce sa oblaky cez Tatranské hrebene. Po vrcholovej "eufórii" zostupujeme tou istou cestou do doliny. Zostup po už prešľapanej stope bol ľahší a rýchlejší... Dolinou ešte neodmysliteľná zastávka na Térinke na kávu a na Zamke aj na kávu, pivo a obedovečeru. Zimná sezóna sa blíži ku koncu tak ak nevyjde utorková túra, tak tento Ľadový bol bonbónik na záver sezóny.