Lezecká túra na Ľadový Štít z horským vodcom, fantastickým človekom a mojim dobrým priateľom Dušanom Zajacom.
Po každej spoločnej akcii z Duškom som vždy konštatoval, že toto bolo TOP, toto nemôže nič prekonať!...potom príde ďalšia akcia a ja prichádzam na fakt, že MOŽE!!! Ale nepredbiehajme. Ráno vyrážame 6:30 za jemného mrholenia pri 2°C, ktorého sa zbavíme až pod Veľkým Hangom. Roztrhá sa obloha a nám sa začína otvárať nebo s blankytnou oblohou a prevaľujúcim oparom cez vrcholky hôr. Prituhuje a začína silne fúkať, čo chlad iba znásobuje. Vyťahu
jem bundu (konečne ju nenesiem nadarmo). V Kotline piatich Spišských plies pri Téryho chate už je zmena teploty naozaj riadne cítiť. Dávame krátku pauzu na nosičský čaj v teple poloprázdnej Terynky a prášime ďalej. Netušil som čo ma na dnes Duško pripravené (vedel som, že to bude nejaká špécia), ale je dobre niekedy nevedieť 😉Pokračovali sme po žltej turistickej značke pod Pffinovú kopu, kde sme zo značky odbočili a vydali sa k nášmu cieľu. Tento rok som nemal takú dôkladnú prípravu, ako rok minulý, čo sa prejavilo na rýchlosti nášho pohybu.-nejaký som mal kratší dych ☹. Po vystúpení na Pffinovú kopu, sme sa naviazali na lano a pokračovali po jej hrane smer Malý Ľadový štít. Dych berúce výhľady do Malej Studenej doliny boli v kombinácii s prevaľujúcimi sa mrakmi proste úžasné (aj som zabudol na môj krátky dych). Po hrane Ľadového hrebeňa, ktorého severná strana začala byť, čím sme postupovali vyššie, naozaj ľadová (ako sa na správny ladový hrebeň patrí), sme sa pomaly dostali na 
Malý Ľadový štít. Stále bolo možné tú ľadovú krustu okopať a na chytoch hrany skál ľad zväčša nebol, čiže sme mačke, ani po dôkladnom Duškovom zhodnotení situácie, nenasadzovali. A keďže, ja dám na rady odborníkov a môžem si dovoliť ten luxus v ich prítomnosti úplne vypnúť tu moju jedinú polovicu mozga čo mám, rozhodnutie som ani v najmenšom nerozporoval. Duško vie čo robí, je to TOP vodca a horolezec s dlhoročnýma skúsenosťami s obrovskou zodpovednosťou nie len za seba, ale i hlavne toho čo je na druhom konci lana. Je veľmi malo ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť na 100% a on je jediný na ktorého sa môžem spoľahnúť na 130%! V Maníne (v jeho Horoškole), vtĺkol do mňa pravidlá, ktoré neplatia iba v horách, ale i v bežnom živote. V jeho prípade to iba neučí, ale aj tak žije! Je to posledný ROVNÝ chlap 
s čistou dušou a veľkým srdcom, ktorého poznám v tomto dnešnom mrskom pokrivenom svete!
Na vrchole Malého Ľadového sa nám úplne otvorilo za odmenu nebo a my sme v nemom úžase sledovali ten nádherný okolitý svet. Keby nás nevyhnala kosa (mínusové teploty, násobené nepríjemným severným vetrom) tak tam čumím na svet doteraz. Ale nás ešte čakal posledný výstup na Veľký Ľadový, ktorý sa nám týčil v celej svojej kráse, oblizovaný z juhu mrakmi. Kus sme teda zostúpili, aby sme potom mohli znova vystúpiť po ostrej hrane (južná suchá strana, bo severná už úplne ľadová). Veľmo náročný úsek, ale zvládli sme to vďaka Duškovej ostražitosti a mojej bezhraničnej dôvere, že vie čo robí, v zdraví a relatívne svižno, až na najkrajší vrchol Tatár aký som kedy navštívil. Zostup, i keď sme sa trocha obávali, že bude komplikovaný, vďaka slnečným lúčom vysušil skalu natoľko, že komplikovaným ani nejak moc nebol (zasa niečo, čo sme dostali za odmenu k vynaloženej námahe). Z Ľadového koňa sme po suťovisku zišli až k Terynke, z ktorej už od Veľkého Spišského plesa vrieskalo na mňa pivo, že chce ísť do mňa. – Splnil som mu to. 😉Rozišli sme sa na Zamke, obaja plný krásnych dojmov z celodenného veľmi náročného putovania naším krásnym horstvom.Jeho čakala ešte cesta k detvákom, do Manína a mňa večera a kultoch, na toto obdobie nezvykle poloprázdnej chaty.
Záverom patrí obrovské ĎAKUJEM Duškovi za úžasný deň, na ktorý určite nikdy nezabudnem ako i mojej dobrej pani sestre z manželom, ktorý mi sprostredkovali tento zážitok darčekom ge mojim 50-tinám (poukaz na vrchol s horským vodcom dľa vlastneného výberu) 😊
Peter Dedík
