Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Ako sme zas raz nedali na predpoveď počasia


V stredu večer k nám prichádza mamina aby nám umožnila zas sa trošku vyvetrať. Náš plán je jasný – Tatry. A predpoveď počasia pre Štrbské pleso je tiež jasná – každé tri hodiny 2mm zrážok...
A tak ešte večer chodíme a špekulujeme, či vôbec ísť a čo keď bude pršať a každých 10 minút kontrolujeme SHMÚ, či si to s tým dažďom Aladin náhodou nerozmyslel. Nerozmyslel a tvrdohlavo trvá na svojom...
Až nakoniec padne rozhodné slovo a o pol jedenástej sadáme do auta. O pol jednej parkujeme už pred hotelom FIS. Ráno o siedmej by sme chceli vyraziť.
Je štvrtok, 6:20 nám zvoní budík a smutne konštatujeme, že vonku popŕcha. Ešte sa chvíľku motáme, balíme jedlo do batoha a tvrdohlavo vyrážame do hôr. Na naše veľké potešenie na chodníku stretneme uja Ďura, ktorý nás nepotešil správou o počasí, a ešte tvrdohlavejšie šliapeme ku Stene a Veži pod Skokom. Na niekoho tá naša tvrdohlavosť asi urobila dojem a prestáva popŕchať.
Steny sú však mokré a v platniach tečie voda (prekvapivé, po noci dažďa, však?). Tak si vyberáme najľahšiu cestu, ktorá tu je – na Stenu pod Skokom, Mederi – Benedek za IV. Obliekame nepremokavé a neprefúkavé a zateplené a neviem čo všetko, lebo klepeme kosu. Je leto, po slnku ani stopy, fučí a je značne chladno, ale aspoň NEPRŠÍ!!! Chvíľu lúštime nákres a dohadujeme sa či viac vpravo alebo viac vľavo, ja však tvrdím, že aj tak to pôjde tými mokrými trávnatými policami. Duško najprv tvrdí, že to je suché a potom o 10:00 nalieza do mokrého vhĺbenia. Prvá dĺžka bola pod previsom a z previsu do nej tieklo, takže bola zamáčaná a miestami šmykľavá, dokonca aj v platničke tiekla voda (ešte že sme si neobuli lezečky). V štande konštatujeme, že keby to bolo suché, tak je to kus krásneho lezenia. Ďalšia dĺžka viedla sčasti po trávnatej polici, z ktorej som uhla na skalnú hranku, lebo mokré trávy nemusím a na hranke bolo celkom pekné a dobre odistiteľné lezenie, a potom platničkou až na ďalšiu trávnatú policu, kde stretávam starú hrdzavú krížovku (mimochodom, veľmi ma potešila...). Dorábam k nej štand na hexákoch a neviem sa z neho vymotať. Poisťujem ich proti vytrhnutiu a raz sú mi na nich slučky dlhé a raz krátke a keď mi to sedí, tak zas nemám kam zapnúť slučku z pavúka. Duško zatiaľ trpezlivo mrzne dole na štande, ale aspoň mu tam slniečko svieti (aj vietor riadne fučí, lebo stojí na hrane). Revem do doliny, že „Zruš a zruuš a zruuuuuuuuš“ a počujú ma snáď všetci v doline okrem môjho spolulezca. Ťahám za laná, že teda dám povel lanom, ale jednoznačne bol pre Duška nejednoznačný, lebo povoľuje a povoľuje. Cvakám polloďák a hovorím si „tak teda isti, budem aj ja“. Tak si istíme medzi sebou 30 metrov lana a po chvíli sa zdola ozve rev: „Zruuuušiiiť?“ Hurá! Duško ruší a lezie. Opravujeme štand a snaží sa ma nahovoriť na ďalšiu dĺžku, vraj to tam bude plazenica. Vyťahujem sprievodcu (vždy pripravená) a čítam si: traverz pod platňou a potom komínom (zaručene mokrým) na hranu. Odmietam s tým, že takéto plazenice už poznám... Duško ma ešte prehovára, že mi to bude ľúto, ale nakoniec aj tak odlieza prvý on. Lezie, lezie, potom chvíľu stojí a ja si hovorím, že to bude určite v tej „plazenici“. Potom zase lezie a ja stále zbytočne revem znižujúci sa počet metrov zostávajúceho lana. Potom prídu tri trhnutia lanom, tak neviem či ho niekde sekol alebo to akože mal byť povel, že môžem liezť (poučenie zo Zlatej nitky), a tak istím a istím a on tiež. Keď mi dôjde lano a aj trpezlivosť s naťahovaním sa o tých 15centimetrov na štande, rozoberám štand a leziem. Preliezam traverz a vliezam do komína, ktorý teda rozhodne je všeličo, len nie „plazenica“. Pri preleze na jeho pravú hranu si gratulujem, že som odolala prehováraniu a že som na druhom konci. Jediný chyt, mokrý a slizký a stupy až pri ramenách... Maturujem, zabojujem a konštatujem, že to aj tak bolo dobré. Na štande si preberám matroš a naliezam do ďalšej dĺžky. Pod vrcholom robím štand , Duško dolieza a spolu vybiehame na vrchol. foto cesty tu Počasie sa zatiaľ tvári prístupne, tak rýchlo (teda skôr pomaly) zostupujeme žľabom. Tlačíme do hlavy a dopĺňame tekutiny. Spoločnosť nám robí malá myška, ktorá objavila Platypusa a očividne sa jej veľmi páči, lebo sa ho najskôr snaží odtiahnuť si ho do svojej skrýše a keď sa jej to nedarí (je v ňom 1,5l vody), tak ho za trest aspoň uhryzne. To sa už Duškovi až tak nepáči. Kompletizujeme materiál, a ešte stále sa rozhodujeme čo ďalej. Ja by som šla nejakú techniku a Duškovi sa nepáči počasie. Vyberá teda zárez od Janigovcov za IV. Presúvame batohy mimo dosah myšky všetkohryzky, ktorá už len čaká, kým vypadneme. Ja ju ešte podplácam: „Ja ti dám rohlík a BeBe Dobré ráno a ty sa našich batohov ani nedotkneš.“ Pozerá na mňa spod kameňa, uchmatne si ponúkaný rožok a po BeBe sa vráti neskôr. Dúfam, že našu jednostrannú dohodu dodrží. V nástupe rozmotávame lano, ktoré sa mi podarilo krásne pomotať a zhora na nás nesúhlasne hundre hrom. Pýtam sa Duška, či fakt ideme, ten už však robí štand a ukazuje mi (posledný) kus modrého neba na oblohe. V duchu dúfam, že to nebude presne ten kus modrej, ktorej on sám hovorí lákacie počasie a po ňom príde náklepka... Ale rozhodnutie inštruktora sa nepatrí spochybňovať, tak istím a spoločnosť mi robia burácajúce hromy. Zasvieti však na mňa slniečko a hovorím si, že mal zase raz pravdu. Prilieta mi zhora pozdrav v podobe kameňa a pár nadávok na niečo šmykľavé. Potom už počujem zatĺkať skoby a povel „zruš“ a o chvíľu „istím“. Doberá ma tak, že nemôžem rozviazať ani loďák v štande a vytĺcť skoby je priam súboj titanov, lebo lano ma ťahá do komína a skoby sú mimo neho. Zas raz nadávam, že ma ťahá vtedy keď nemá, a potom sama sebe hovorím, že už som si fakt mohla zvyknúť a s úsmevom naliezam. Po pár metroch sa mi motá lano popod nohy a chválim samu seba, že ma to už vôbec nerozhádže. Veď Duško ho o chvíľočku doberie. Komín je spočiatku trávnato – skalný, potom však naberá grády. Z jednej strany platňa bez chytov a stupov, navyše mokrá, komín stále užší. Tesne pod štandom ma čaká prekvapenie – platňa je už z oboch strán. Vnútri komína je vklinený balvan, ktorý však nedočiahnem, tak mi ostávajú len tie platne. Do tej hladkej sa otočím chrbtom, v tej druhej sa čo-to nájde na ruky. Duško mi zhora kričí, že nohy hľadať nemusím, lebo tam žiadne nie sú. Chvíľu sa vrtím a skúšam, či by to fakt nešlo trocha jednoduchšie. Nedarí sa mi nohy dostať pod seba ani tak, aby ma držali, lebo komín je úzky a tak nakoniec ťahám na rukách. Preliezam 5+ kový komín v ceste klasifikácie IV a doliezam k Duškovi, ktorý konštatuje, že toto vonkoncom za štyri nebolo. Súhlasím s ním, ale ešte dodávam, že to bolo perfektné, že mne sa ten komín fakt páčil. Zaisťujem sa do štandu, z neba schádza blesk a za ním sa ozve hrom. Pri tom boji som si nestihla všimnúť, že sa rozpršalo. Duško ma upokojuje, že je to len prehánka. Sme schovaní pod previsom, tak sa rozhodneme chvíľku počkať. Radi by sme cestu doliezli. Po chvíli však prší už aj pod previs a z prehánky sa vykľula celkom slušná búrka. Platne sú mokré, komínom tečie voda a tak volíme ústup. Duško sa ide porozhliadnuť po nejakom zlaňáku (jemu je ľúto nechať tu BD skobu a mne zas krížovku). Podarilo sa mu nájsť starú rakovinu (rozumej tým hrdzavú skobu s ešte hrdzavejším kruhom priemeru max. 2mm v nej), ktorú odmietol použiť, a tak vyhral vklinený kameň a špára, buduje zlaňáčik len za pomoci slučiek a doberá ma k sebe. Schovávam sa v previšteku a sa snažím udržať laná v suchu. Robíme si zlaňáky a frčíme do doliny (po mokrých lanách to ide skôr prískokmi vpred). Po pár minútach sú laná mokré a batohy premoknú okamžite ako ich vyberiem z raincoveru. Márna snaha. Dnes už suchí k autu neprídeme. Balíme a aj to, čo bolo suché, už zmoklo. Zostupujeme k chodníku a cestou si za dažďa hovoríme, že ako dobre, že sme zase raz nedali na predpoveď počasia. Veď aj tá jedna cesta stála za to. foto tu
Baška


všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007