Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Manínsky skalkársky kurz 16-23 máj 2009 očami mladého lezúňa


Vraj, napíš niečo. To sa ľahko povie, ono nie že by nebolo o čom, zážitkov máme vyše hlavy, ale ako začať ?

 

U nás to začalo letom z Barcelony do Bratislavy  .. ehm, zvláštny spôsob cestovania do Manína. Ale čo by človek lezenia chtivý pre rozšírenie vlastných obzorov nespravil. 

Na Slovensku sa už cestuje jednoducho – kamaráti sa postarajú. Týmto by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí nás od niekaľ niekam odviezli. Máme vás radi, len si tieto návyky pestujte, priatelia

V Maníne nás privítala krásna príroda, nádherné skaly, ticho a čistý vzduch, miestna víla Alex a jej rodičia a naši hostitelia – školitelia – trýznitelia – a trúfnem si povedať že dnes už aj priatelia Dušan a Baška.

Ono,  toto prvé popoludnie bolo ešte pomerne mierumilovné. Citrokola (skoro kofola) pre dvoch za 60 centov, pozliezaná mládež vyžarovala očakávanie príjemnej lezeckej dovolenky, školitelia samý úsmev, proste pohoda klídek atď. Varovaním nám mala byť prvá prednáška ...

Sranda nastala druhý deň.

Ako správni horali, najprv studená sprcha, raňajky (to aby sme to vydržali bez plaču), prednášky, lezenie, prednášky, nácvik, záchrany, prednášky, film, lezenie, nácvik záchranky, opekačka ....


Proste nádherných 7 dní s krásnymi ľuďmi ubehlo ako voda.

Posledný deň bol v znamení skúšky – týmto by som chcel ako vyštudovaný pedagóg teoretik vyzdvihnúť prístup našich školiteľov. Celý kurz bol v priateľskom duchu klasického horolezectva (teda, takto nejako si to klasické horolezectvo predstavujem ja ), popri metodike a nevyhnutných návykoch nám bola tak nejako mimovoľne posunutá aj tá -  ako by som to povedal - esteticko – filozofická stránka lezenia. 

Záverečné preskúšanie nám ukázalo, kde máme ešte medzery, a Dušan ich vypichol a vysvetlil ... nuž, má svoje skúsenosti.

 

Dnes tak sedím už na štvrtej nočnej za počítačom v jednej z najpopulárnejších turistických destinácií v Európe, a len ťažko sa vyrovnávam s návratom do bežného života. Už som stihol prekvapiť predajcov v lezeckých predajniach snahou kúpiť hrudný úväz a vyvolať úsmev na tvárach miestnych borcov lezením v sedáku – hruďáku a prilbe (tú si asi vážne z estetických dôvodov zakúpim novú, však v tejto vyzerám ako baník hehe). Nevadí, viem si to vyargumentovať. Chcem loziť, a nie hrať ruskú ruletu.

 

S novými priateľmi sme stále v kontakte, a pevne verím že toho ešte spolu veľa  vylezieme. Minimálne o 3 týždne musíme nejaké to orosené v Prešporku otočiť.

 



Dušanovi, Baške a Alex touto cestou ďakujem. Máte to fantasticky vymyslené a váš kurz môžem len vrelo odporučiť. (Čo teda aj svedomito činím ).

Tak na záver, do lezenia v Tatrách a, ako mi Blanka zaželala, „Držte sa a veľa šťastných vertikálnych kilometrov :o)”

Martin

Ostatné moje fotografie  nájdete tu: picasaweb.google.com/styblomartin/RockstarManinMaj2009#



všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007