Aktuality
"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)
Lavínový kurz 20.-22.2.09
V pondelok pred kurzom sa vraciame z Tatier a v aute rozmýšľame či kurz zrušiť alebo nezrušiť. Veď čo to bude za kurz, keď tam budú len traja ľudia. S príchodom domov sa však nestíhame čudovať. Z troch ľudí je 5, z piatich 7 a nakoniec 8. A tak v piatok opäť vyrážame do Tatier. Na Matliaroch sa stretávame s Bibou a Maťkom, na ktorých sme sa tešili odkedy sme zbadali ich mená v prihláške. Prichádzajú z Martina aj s Jankou a Robkom a pripája sa k nám aj Jela (známy to horolezecký nováčik z našej stránky).
A tak sa konečne prebalíme a dobalíme a vyrážame na Brnčalku ako celkom slušná perepúť. Šliapeme a šliapeme a dnešná cesta akosi nemá konca, iba Alexinke je veselo a cestou si pospevuje „rolničky, rolničky“. To sa jej to vezie... Na chatu prichádzame po úctyhodných troch hodinách a sadáme si rovno k večeri. Vonku sa ochladzuje. Prichádzajú aj ďalší traja účastníci – Vlado, Mišo a Majo. Po večeri všetci sadajú k prednáške a tony snehu sa rozoberajú na kryštáliky, merajú sa sklony svahu a teoreticky preberajú sondy. „Snehológia“ sa nám akosi natiahne
a piatková prednáška končí takmer v sobotu. Zato raňajky máme o hodinku neskôr a hneď po raňajkách vyrážame do terénu. Všetci (okrem Jely, ktorá poctivo dupe na snežniciach) skočia do lyží a už sa sunieme ku Fľaške. Schováme sa za hranu a začne sa „krtkovanie“. Najprv zmerať sklon svahu a potom pekne lopaty do
ruky a poďme na sondy. Najprv nórska sonda, KO test a ešte sme si aj ušetrili miesto na klzný blok a klzný klin. Nakoľko je dostatočná zima, asi -12´C, tak je bitka o lopaty. Nórske sondy vyžadujú trochu snahy (iba Biba – terminátor blok zrušila na počkanie a Maťkovi nič nenechala), KO test zas riadne rozohnať sa. Klzný blok a klzný klin sa zrútili až po „poskákaní“, a tak sme si vyhlásili lavínový stupeň 3, lokálne 4. Prišiel čas s veľkým Č a naši kurzisti sa dočkali svojej veľkej chvíle. Vykopeme im parádnu jamu a šup s nimi do nej. A potom pekne prihádzať snehom.
Aby vedeli, že v tej lavíne to zas až taká sranda nie je... Prví dvaja sa nechajú zahrabať s vervou, ďalší dvaja zaváhajú, dokonca sa odhodlala aj Biba, ale ostatní... Ešte kým bolo treba na kolegov sneh hádzať, tak to áno, ale nechať sa pochovať...?! Nakoniec zakopávame batoh s jedným
„pípatkom“, aby si každý mohol vyskúšať vyhľadávanie a keď už sme všetci dostatočne zmrznutí, opúšťame „lavínište“, vycupkáme pod Fľašku aby sme si trošku aj pohyb užili a potom zlyžovať na chatu. Ešte nás čakajú prednášky o lavínach, zachraňovaní zasypaných, zdravoveda, organizovanie záchranných akcií a vyhľadávanie zasypaných.
Ráno vstávame do ešte chladnejšieho dňa ako včera a navyše aj fučí. Po raňajkách sa opäť presúvame na „naše lavínište“. Zakopávame päť batohov a vyhľadávanie sa môže začať. Máme k dispozícii analógy aj digitály, každý si môže vyskúšať všetko, a tak „decká“ chodia a „pípajú“ a sondujú a skúšajú ako čo funguje. Poobede ešte zorganizujeme „záchrannú akciu“, aby sme
našli batoh, ktorý si chodil, darebák, v lavínovom teréne, a ani „pípatko“ si nezobral. A tak ho musíme hľadať hrubou a jemnou sondážou. Napokon ho Maťko s Jankou víťazne vykopávajú a resuscitujú. Keď Duško kričí (cvične): „POZOR LAVÍNA!!!“, ľudia
uháňajú (inak celkom disciplinovane) do bezpečia, len tak snehy lietajú, a Alex sa vytešuje, keď ich vidí ako nožičkami zametajú v tom hlbokom snehu. Lavína prefrčala a my pokračujeme v sondovaní. Velím celej rojnici a musím povedať, že to je jedna z najlepších sondáží, aké sa kedy robili. Všetci fungujú ako hodinky – keby ste na to náhodou neprišli, tak toto bola pochvala všetkým účastníkom kurzu. Postupne všetci zamŕzajú, tak krátko popoludní to balíme a ideme na
chatu. Poobede nás čaká ešte ukončenie kurzu, skompletizovať fotky, a potom už len zbaliť a hurá do doliny. A pekný víkend je za nami...
Radi by sme poďakovali firme AlphaSport, Mammut za zapožičanie lavínových vyhľadávacích prístrojov Barryvox, ktoré sa opäť skvelo osvedčili.
Dušan a Baška


