Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Ako sme neliezli...


 

Výšľap do Satanovej dolinky

Je utorok, 6.2.2009, vonku krásne jarné počasie, teplučko ako v apríli, teplomer ukazuje +12° C.

Spoločné foto

Človek by mohol skákať od radosti, ale nám to urobilo škrt cez rozpočet. Chystali sme sa do Tatier, že bude konečne nejaká „lezenica“. Ráno prichádza Linda, spása nášho horolezeckého podnikania... My sme ešte stále v stave, že sa na to asi vykašleme, veď na celom Slovensku prší. Napokon presvedčíme sami seba, že horšie to predsa už aj tak nebude, nahádžeme do kufra všetky lezecké haraburdy, na auto lyže a vyrážame smer Štrbské Pleso. A opäť raz zisťujeme, že nám je to naše autíčko akési malé...

Na Štrbskom Plese je stabilizované počasie. Prší už tretí deň. Ubytovaní sme vo Vile Emma, vykladáme z auta, vonku sú +4° C a nám je jasné, že z lezenia asi toho moc nebude. Ako večer, tak aj ráno, takže materiál ostáva pekne doma pri postieľkach, my berieme na chrbát batohy a lyže, že teda sa aspoň po doline potúlame, keď už Linduška má čas aby nám postrážila Alex. Nech je nejaká tá romaňtika...

Vo Furkotskej doline

Vyrazili sme zo Štrbského na Popradské, kde práve prebiehalo sústredenie lavínových psov HZS. Prehodili sme pár slov s chlapmi a potvrdili nám, že podmienky sú viac menej na nič, ale veľkodušne nás vysielali do Mengusovskej, že vraj majú so sebou dostatok psíkov, keby nás náhodou niekde zasypalo... Bolo nám jasné, že super lyžovačka nebude, ale aspoň sa prejdeme. A tak sme sa vydali smerom na Hincove plesá. V hangu sme to všakLavínky pod Soliskami nakoniec otočili, pretože vrstva mokrého snehu sa po firnovej doske pod lyžami šmýkala. A tak sme sa vydali do Satanovej dolinky. Aj v tejto výške pršalo. Dali sme si čajík a dostatočne rýchlo sme vypadli, pretože stáť pod svahom a počúvať ako sa pod stenou sneh trhá, nepatrí zrovna medzi moje obľúbené disciplíny... Dolu sa nám šlo ako v mokrom, ťažkom snehu. Viac robota ako pôžitok.

Návrat na chatu na Solisku

Ďalší deň sa počasie nemení. Baby idú lyžovať na Solisko, tak sa k nim pripojíme. Pod svahom však obúvame lyže, šliapeme na Solisko a necháme sa povzbudzovať našou dcérou bravúrne lyžujúcou na svahu za doprovodu Lindušky. 15 jázd za 5 hodín a jeden jediný pád, to je ich dnešné resumé. My sa vyberáme do Furkotskej doliny, obzrieť si Kozie chrbty, ktoré sú vraj desne blízko Solisku. Viditeľnosť nula nula nič, sneh hotová hrôza, podmienky tipujeme tak na lavínovú situáciu 3, lokálne 4. Opäť sa túlame dolinou. Tie Kozie chrbty, ktoré mali byť hrozitánsky blízko sú nakoniec asi tak blízko ako z Brnčalky na Čierny štít... Ale zato sa nám odrazu „rozvidnelo“. Mrak zmizol a ukázalo sa slniečko. Aspoň na chvíľočku, aby sme si obzreli dolinu. Pozeráme žľaby a zisťujeme, čo by sa kde dalo

Pár metrov ku chate

zlyžovať ak by boli lepšie podmienky. Slniečko opäť mizne v mraku a okolo nás to začína hučať. Keď sa opäť „odmračilo“, v každom žľabe bola padnutá lavína... Ešte malé pohostenie a dávame sa na cestu späť obdivujúc čelá lavín. Držíme sa však v úctivej vzdialenosti. Duškovi je len ľúto, že pre zlú viditeľnosť nemôže fotiť. Cestou späť sa hlásime na Solisku, že sme živí, zdraví a nezasypaní a na záverečnú prášime s babami dolu zjazdovkou. Tuším najlepšia lyžovačka za posledné dva dni...

Ráno však vstávame do mrazivého a slnečného dňa. S veľkým potešením, že sa počasie

V mlynickej doline

umúdrilo, vyrážame do Mlynickej doliny. Baby opäť idú na Solisko brázdiť svahy. Šliapeme chodníkom a konečne vidíme viac ako na 10 metrov. Dostali sme sa na hang nad vodopád Skok, tam sme opäť pobudli, slniečko sa oprelo do sniežiku a nás opäť čaká boj s ťažkým snehom. Cestou ešte stretneme pár šutrov a než si spomeniem, kde to len Duško „brúsil hrany“, tak už „brúsim“ aj ja. Chodník je však zmrznutý, tak po hlbokom snehu nasleduje ľadová story a ja dúfam, že hrany na lyžiach mám fakt dosť ostré. V lese som si vytipovala „problémové“ miesta už

Konečne trochu slniečka, Mlynická dolina

cestou hore, ale sme ich tak rýchlo preleteli, že som sa na nich ani vysypať nestihla.

Stúpame z Furkotky na Solisko

Prilietam ku prudkej zákrute a v rýchlosti rozmýšľam, že snáď Duška nenapadne čakať ma priamo v tej zákrute... Čakať nečakal, ale vyklopil sa v nej. Neviem, či som na neho aj oči nepučila ako som zurvalo brzdila... Cestou dole to bolo viac-menej ľadové a tak Duško bol rád, že mu turisti uskakujú z cesty. Náramne mi pripomínal našu dcéru rútiacu sa na lyžiach chodníkom z Brnčalky a celú cestu kričiacu „POZOOOL LYŽIAL IDEEEEE!!!“ V preklade: Pozor, lyžiar ide! A tak som sa púšťala za ním a na rozdiel od neho som miestami aj pribrzdila...

Poobede sme sa ešte pripojili k babám, dali sme s nimi 6 jázd na Solisku a potom sme už len nahádzali veci do auta a frčali domov. Je piatok a v nedeľu nám treba zas ísť do Tatier na kurz. 

Hang nad vodopádom Skok

A tak sme si za otrasného počasia užili pár pekných dní.

Rada by som touto cestou poďakovala majiteľovi aj zamestnancom predajne Alphasport Mammut, za ich ochotu, trpezlivosť aj rady. Skialpová výstroj je super a sadla nám hlavne vďaka nim. Barryvoxy sú otestované a sme radi, že sme ich mali so sebou.

No a jedno veľké ďakujem pre Lindu, ktorá sa nám postarala o Alex, 357 krát stroskotala s princom, porozprávala nespočetné množstvo rozprávok a namaľovala aspoň 50 princezien a dokonca sa jej podarilo unaviť naše „perpetuum mobile“. A to všetko preto, aby sme my mali 3 dni pre seba.

 Baška



všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007