Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Ľadové lezenie na Veverkáči


Už dlho sľubujem Duškovi nejaký ten článok do aktualít, ale skutek utek. No, ale nakoniec predsa aspoň niečo.
Dlhú dobu nosím v hlave myšlienku privoňať k ľadovému lezeniu. Zatiaľ som mal len jednu možnosť vyskúšať zbrane aj to požičané na umelo vyrobenej stene zo starých chytov a drevených dosiek. Už vtedy ma to čímsi očarilo a moja túžba bola čoraz silnejšia. Celý dlhý rok som nosil v hlave túto myšlienku. Ale ako sa k tomu dostať a odkiaľ vezmem matroš? Ale predsa som sa dočkal, podarilo sa nám s Bibkou zmobilizovať pár aspoň trochu skúsených kamošov z Martina. Slovo dalo slovo a tak v nedeľu ráno (25.1.2009) stojíme naštartovaní v Starom Smokovci, plný očakávania vyskúšať čosi pre nás tak neznáme.
Náš pôvodný plán vyliezť "Obrovský vodopád" na rozhraní Veľkej a Malej Studenej doliny nám prekazilo predchádzajúce oteplenie. Tečúci vodopád (nie však tento ) zatiaľ vyliezol jedine Dan Osman.
A tak naše stopy putujú späť, smer Hrebienok. Pri Rainerovej chate nastupujeme na plán "B". Odbáčame na modrý turistický chodník, ktorý vedie cez Veľkú Studenú dolinu až na Zbojničku. Asi tak v prvej tretine po ľavej strane, hneď na začiatku pásma kosodreviny vyteká neprehliadnuteľný "Veverkov vodopád" (Veverkáč). Keď som ho uvidel, srdce sa mi rozbúšilo a oči mi žiarili ako malému dieťaťu pri vianočnom stromčeku. Presne tak som si to predstavoval. Tyrkisový masív medzi skalami niekde hlboko v horách.
Keď sme dorazili pod ľadopád mala tem práve jedna trojka z Košíc natiahnuté lano a chystali sa liezť viac na pravej strane. Ponúkli sa či nechceme vytiahnuť lano do štandu. to asi z môjho "ksichtu" vyčítali, že niečo také vidím prvýkrát, lebo ešte stále som tam žiaril s otvorenými ústami . Dosť nám to nahralo do kariet, aj tak sme si len chceli skúsiť trochu zasekať a nie sa potiť niekde na morál.
Nakoľko sme mali dve 60m jednoduché laná a ľad mal 40m, bolo nám hneď jasné, že to na udicu dvojmo nevydá. Neostávalo nám nič iné len laná zviazať a liezť na jednom prameni. To sa mi až tak veľmi nepozdávalo, ale ak som chcel liezť .... Samotné lezenie dopadlo na výbornú. Zo steny ma museli doslova odtrhnúť, že už treba ísť dole!
Bol to pre mňa neopísateľne silný zážitok, ktorý v mojej malej lezeckej dušičke zanechal hlbokú stopu. Aspoň už vieme na čo ideme s Bibkou šporiť do budúcej zimy. Na kvalitný kurz u DUŠANA ZAJACA !
foto a text: Martin Janík, http://picasaweb.google.cz/Mato.lezec/AdoveLezenieVysokeTatry#

všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007