Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Vianoce sú predo dvermi...


         Predvianočný zhon!Však to poznáte! Ani keby podstatou Vianoc boli darčeky a plné bruchá! A nie sú! No keď to už bez tých darčekov nejde, tak som zástancom toho, že každý by mal mať na Vianoce niečo, čo naozaj poteší jeho dušu. U menších detí je to super. Vyčariť radosť a štastie v ich očiach je jednoduchšie kúzlo. Urobiť ale dospelákovi opravdové prekvapenie a radosť v dnešných časoch, keď je toľko vecí a každý má na ne vlastný názor a vlastný vkus sa vám môže podariť tak maximálne dvakrát za život. A tak je rozumnejšie nenechávať nič na náhodu a rozmaznať sa radšej podľa vlastného vkusu.

        Riadená týmto presvedčením som sa vydala po obchodoch. Už dlhšie ma vábila zvedavosť, vyskúšať tricamy ako istítko. Na kurze sme ich ťažko zakladali a ešte ťažšie vyberali. A po prvom páde do vlastného postupového istenia aj starej hlave došlo, že spoľahlivo sa zaistiť je životne dôležité. A napadlo ma, že keď ja neviem tricam bežne vybrať, snaď ani pád to neurobí.  A keď sa s tým človek naučí robiť, v určitých situáciách by to mohlo byť celkom zaujímavé istítko.

        Priznám sa, že som si tie tricamy pred dobrým mesiacom aj pozerala v obchode, ale zozimievalo sa, na skaly sa chodilo menej a Vianoce este neklopali na dvere, a tak som si s mladým ochotným predavačom, ktorý mal k nim tiež pozitívny vzťah pokecala a vec uzavrela, že sa nad tým ešte zamyslím.

        Ako som po mesiaci vchádzala do toho istého obchodu cítila som , že teraz je tá správna chvíľa.Jedinečná príležitosť!Ani rodina nebude frflať, že mama na staré kolená rozum potratila, keď je to predsa vianočný darček.

        A tak som tentokrát inému predavačovi najprv pýtala tricamy. Pozeral sa na mňa, akoby som hovorila Čínštinou, tak som prešla na Ruštinu a pýtala abalaky. Žiaľ ani tento jazyk nezabral a tak som pekne použila ukazovák a zahlásila, že by som rada “tamto to”.Tak to už zabralo! Potom som ešte predavača potrápila nosnosťami a na jeho údiv som zahlásila,že si niekoľko z nich beriem. Bol z toho chudák trochu zmätený.Pri pokladni mu pomáhal ten mladý predavač,s ktorým som sa bavila pred mesiacom . A mladý slušne zahlásil, že: “niekomu urobíte na Vianoce radosť!” Keď som zahlásila, že sebe, čumel na mňa v rozpakoch, akoby chcel povedať, že za živa to už nevyužijem a do truhly sa to nehodí. Tak som mladého rýchlo vyviedla z rozpakov, a zahlásila, že si chcem iba netradične privyzdobiť nimi stromček. A ja v podstate iba ticho čakám, kedy sa bude dať vybehnúť...

 

         A mať krásne, spokojné Vianoce...

Jela

 



všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007