Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Grossglockner 2014


Výstupu na najvyššiu horu Rakúska – Grossglockner (3.798 m.n.m.) predchádzalo plánovanie, pochybnosti, prípravy, pochybnosti, nadšenie a zase pochybnosti. Prvýkrát vo vlastnej réžii na ľadovci, hodne nad 3.000 metrov, zodpovedný za ďalších troch ľudí – no, neodchádzal som z domu príliš suverénne.

 

Od SK/AT hranice je to asi 6 hodín cesty, prvú noc sme strávili v kempe v Kals am Grossglockner – príjemné prekvapenie, vybavenie kempu bolo na veľmi vysokej úrovni a ako sme neskôr zistili, veľa z tých, čo plánovali vystúpiť na GG nocovalo práve tu. Na druhý deň sme príliš nešpekulovali, vzhľadom na nie príliš bohaté ľadovcové skúsenosti sme si zvolili klasickú cestu z juhu, od Lücknerhaus-u.  Kúsok nad Lücknerhütte som ako vedúci zájazdu direktívne rozhodol, že pôjdeme skratkou cez Mürztalersteig. Bola to jedna z tých skratiek, čo sú síce dlhšie, ale o to menej schodné. Ľadovec sme síce lízli len skraja, ale cesta nás naviedla na ferratový chodník. Nebolo síce nevyhnutné sa stále istiť na tých hromozvodoch, ale niektoré úseky boli určite náročnejšie ako klasický chodník cez ľadovec. Aj vďaka tomuto sme na Erzherzog Johann Hütte vo výške 3.454 m.n.m. vystúpili dosť neskoro a keďže začalo aj popŕchať, samotný výstup na vrchol sme preložili na druhý deň.

Pôvodný plán bol hneď v prvý deň urobiť výstup až na vrchol a zostúpiť na chatu a prenocovať tam. Aj kvôli aklimatizácii by to bolo výhodnejšie, nešlo síce o závratnú výšku, ale nevedeli sme čo to s nami spraví. Našťastie nikto z nás nemal problém s nocľahom v tej výške. Zaujímavé bolo, že Erika, ktorá má na rovine stále problémy s nízkym tlakom, tak vo výške približne 2.800-2.900 m.n.m. nabrala druhý dych a ťahala nás hore, také vnútorné turbo by som chcel mať namontované aj ja.

Ubytovanie v „izbách“ po 16 ľudí, skvelá večera na chate, krátka noc a skoro ráno sme vyrážali na kopec. Pred nami sa už vyrojilo zopár podobných šialencov, takže sme vedeli, že na hrebeni sa budú asi tvoriť zápchy. Úvodný nástup po snehových poliach až na hrebeň bol vcelku pohodový, sranda začala až na hrebeni. Celý hrebeň je „značkovaný“ asi 10 metrov od seba vzdialenými oceľovými tyčami, vysokými asi 1,5 metra. Je to fajn pre orientáciu, aj pre občasné zaistenie. Ale práve okolo tých tyčí vznikajú zápchy, keď sa vystupujúci stretajú so zostupujúcimi a nehovoriac o arogantných vodcoch, ktorí kvôli vlastným klientom neváhajú odstrčiť iných z cesty. Biznis je biznis.

Skalno-snežný terén (viac skalný ako snežný) bol až po Kleinglockner. Posledné metre po snehovom, asi 40 centimetrov širokom hrebeni boli úchvatné. Na Kleinglockneri nám ženy vypovedali poslušnosť a jednak kvôli únave a aj kvôli záverečnému lezeckému finále v tlačenici na GG, ostali na Kleinglockneri a držali miesto pre návrat. Tam sme odložili mačky a cepíny a vo dvojici sme to potiahli na GG. Najprv krátky zostup pomocou oceľového lana do malého snehového sedla a potom krásne popoliezanie až na vrchol. Ten prechod z Kleinglockneru na Grossglockner som nazval úkážkovým „školským“ lezením. Kam človek natiahol ruku, že by sa tam hodil nejaký chyt, tak tam ten chyt bol a so stupmi to bolo rovnako. Značené to je za II. UIAA, no na fotkách to vyzerá pekne adrenalínovo. Istiace tyče išli až na vrchol, tak nebol problém ani s istením vo dvojici. Vrchol je celkom široký, takže dalo sa tam celkom slušne dýchať.

Zostup bol už v pohode, akurát nám začalo trochu snežiť a nižšie aj pršať , ale kratšia prestávka na chate to vyriešila a potom už iba zostup cez ľadovec na Stüdlhütte a záverečných 900 výškových metrov po turistickom chodníku až na parkovisko. Cesta cez ľadovec nám poskytla pohľad na zopár trhlín, chodník išiel tesne okolo nich. Boli síce relatívne malé, ale predstava, že by človek do nich spadol vzbudzovala veľký rešpekt. Každopádne po tomto zážitku ma na ľadovec bez lana nikto nedostane.

Záverečné hodnotenie: skvelý výlet, krásny výstup a šťastný zostup. Čo viac si priať.

 Rado

Foto TU



všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007