Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Lezenie očami matky - pozorovateľky


Ešte keď sme boli s Baškou obe bruchaté, sa naši mužovia dohadovali, že cez leto budú chodiť spolu liezť. Deti sú už na svete, leto je za nami a akosi sa nenašiel spoločný víkend na to lezenie. Raz sme nemohli my, potom oni, povinné rodinné slávnosti, raz aj viazla komunikácia. No, ale dočkali sa. Pripadol na to posledný septembrový víkend, mimochodom Jerguš už má 8 mesiacov :). Chlapi sa dohodli, nahlásili dovolenku, my ženy ju máme stále :). V nedeľu si dávame krásny výletik v Nízkych Tatrách a večer sa presúvame na Sliezky dom, na ktorý nás pozvali práve Lomničáci. Dáme si večeru, chlapi si spolu líhajú do vírivky a ženy s deťmi do postele :). Jergušovi idú stále zuby, tak noc bola trochu veselá. Ráno vstávame s kruhami pod očami. Lomničáci vyzerajú trochu lepšie. Kým vystúpi slniečko trochu vyššie, aby sa zohrial vzduch dáme si spoločné raňajky. Maťko je už trochu nervózny, lebo už by po roku šiel najradšej do steny. Krátko pred pol desiatou vyprevadíme spolu s Jergušom chlapov von. Baška nás sleduje z okna, lebo Riško už sladko spinká. Potom ukladám Jerguša aj ja a môžeme pozorovať chlapov cez okno izby. Máme prichystaný foťák, ďalekohľad. Je to zvláštny pocit, sedieť potichu na izbe aby sme deti nezobudili a chlapi skáču z kameňa na kameň a približujú sa vytúženej stene. A aby som nezabudla, karta padla na Velický štít – cesta cez výlom (V). Chlapom to ide celkom rýchlo, za krátko ich vidíme v štande a sledujeme ich kroky v stene. Keď deti vstali a najedli sa, vybrali sme sa na čerstvý vzduch aj my. Našim cieľom bola však len Kvetnica. Cestou stále sledujeme našich chlapov a Baška fotí ich postup v stene. Vidíme Mareka ako prelieza ťahšie úseky, trošku tam uvažuje ako ďalej, vidno a cítiť tu atmosféru, ktorú tam prežíva. Ma však silné ruky a dobrého ističa, tak to hravo zvláda. My zatiaľ nastúpame do Kvetnice, kde celkom fúka. Dáme si spoločnú fotku a ideme späť. Zatiaľ sa chlapi vystriedali a vidíme akurát Maťka v kľúčovom mieste za V. Vyzerá tam úplne spokojné a sledujeme jeho ladné pohyby. Pokocháme sa, pofotíme a klesáme späť ku Sliezskemu domu. Kým prídeme dole, zjeme polievku už mi volá Maťko, že sú na vrchole. Z terasy ich sledujeme ďalekohľadom. Cez telefón im hlásim ako sa majú postaviť a chytiť, a zdvihnúť ruku aby im Baška mohla urobiť vrcholovú fotku. Tešíme sa s nimi, že sú na vrchole. Chlapi sa vrátili z túry vytešení, porozprávali nám zážitky, kde im ako ruky natekali, ako im aj zima v štandoch bola, aké to bolo pekné a krásne a ako si to spolu užili :). Verím, že na budúci rok zoženiem nejakú inú pozorovateľku a opatrovateľku v jednom a pôjdem si trochu zaliezť aj ja :). Nie že by mi bolo s Jergušom, Baškou a Riškom zle, ale tak predsa mi to lezenie trochu chýba. Horám a lezeniu zdar! Biba 

všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007