Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Stretávka horoškolákov 2012


Rok ubehol ako voda a my máme za sebou ďalšie tradičné stretnutie horoškolákov. My a Lomničáci sme už ako inventár a tešíme sa, že sme spoznali nové tváre. Zišla sa dobrá partia a zažila spolu krásne tri dni, aj keď počasie nám zrovna neprialo. A ako sme sa teda mali?
 
V piatok prichádzame až večer, guláš už klokočí, špekáčiky sa opekajú na grile, ľudia popíjajú a zabávajú sa. V takomto duchu to pokračuje až do neskorého rána.  
 
V sobotu sa budíme do dažďa a tak si dovolíme ostať v posteliach trochu dlhšie, lebo pre nepriaznivé počasie a dobrú zábavu sa stredisko zábavy sústredilo pod okná apartmánu a zaspali sme až keď posledné hlasy stíchli a zaľahli J.
Doobedie sme si spríjemnili púšťaním videí, fotiek, prezentácií. Predstavili sa Lomničáci s videom z lyžovania a fotiek z lezenia, Ľubko nám odprezentoval svoju nedávnu cestu na Kilimandžáro a my sme tiež pustili nejaké videá z lyžovania. Samozrejme na záver nesmelo chýbať jedno veľmi úspešné video, ktoré zažilo slávu na minulej stretávke, s krycím menom „mravček“.
Keď sa „aladin“ trochu umúdril, zobrali sme nohy na plecia, fľašu do vačku a hybaj ho pod skaly. Zajace nám tam pripravili novú stenu na lezenie s pracovným názvom „trojuholníková“ (http://rockstar.sk/aktuality/aktualita-302/?l=0) a bolo nutné ju pokrstiť. Dušan predniesol pár „teplých“ slov a potom sme zistili že „vystriekať“ šampus na skalu nie je až také jednoduché. Po viacerých pokusoch sa to však podarilo. Stenu sme úspešne pokrstili, dopili čo ostalo a odišli sme s pocitom, že ďalšiu sezónu si tam isto niečo natiahneme aj my.
Ako náhle sme došli do „basecampu“ aladin sa prebudil a spustil silný dážď. Nás to však neodradilo. Súťažiaci si navliekli sedáky a presunuli sa pod stienku. Vymysleli sme si dve disciplíny lezenia na čas. Najprv sa liezlo s dvoma rukami a jednou nohou a kolenom z druhej nohy a potom s dvoma nohami ale len jednou rukou. Po sčítaní všetkých časov, všetkých končatín som ja ako rozhodca a notár v jednom dospela k výsledkom:
1.       Lukáš                    1:30:76
2.       Tomáš                  1:46:56
3.       Dušan a Alka       1:53:31
Umiestnení dostali milé ceny, kde väčšinu cien venoval Adventurasport Martin.
Po súťaži sa všetci napapkali gulášu, dopozerali sa nejaké videa a len tak debatili. Dnešný deň sme uzavreli skôr a do ležiachova sme sa pobrali trošku skôr ako deň pred tým.
 
V noci sme si mohli pospať o hodinku viac, pretože sa menil čas. Ráno sa budíme do zasneženej a pomerne mrazivej krajinky. Po raňajkách sa všetci presúvame pod „strechu Slovenska“, kde nám Duško a Radko nachystali „zábavku“. S veľkým odhodlaním a malými dušičkami sme kráčali cez dedinu a obhadzovali sa snehom.
Zábavka je nachystaná a už len nájsť prvého odvážlivca, ktorý si do toho hupne J. Boli tri úrovne zoskoku, najodvážnejší si volili tu tretiu. Ako prvý sa odhodlal Lukáš a fakt neviem pre koho to bol väčší zážitok, či pre neho, alebo pozerajúcich sa. Prejavy emócií boli rôzne, a hlavne veľmi vtipné. Niekto kričal od zoskoku, niekto až po pár sekundách, keď si asi uvedomil čo sa deje, boli aj takí čo si v tichosti skočili a nejak obzvlášť to nekomentovali, alebo trepotali končatinami. Pre mňa „neskakajúcu“ to bol teda zážitok, sledovať tých ľudí. Musím pravdu povedať, že ma trhalo, ísť si skočiť, ale nakoniec po uvážení vyhral zdravý rozum a rozskok si nechám na budúci rok, keď bude malý Jerguš na svete. Určite mal cenu zoskok Lukáša – trepotanie končatinami, Janka/Johnyho – hlas tarzana, Janky – prerušované výskanie, Rada – bez zvukovej kulisy, môjho Maťa – ktorý si aj zakričal aj nožičkami zatrepal a ešte nám to celé natočil na gopro. Ostatné prejavy bol tiež veľmi pekné, ale tieto mi najviac utkveli v pamäti.
Po pár hodinách, keď to mali všetci za sebou sme sa pobrali do horoškoly, dojedli guláš a pozreli si videa zo skokov.
Na záver sa konalo ešte losovanie z účastníkov oboznamovacích víkendových kurzov o Základný kurz v Manínskej úžine. Losovania som sa ujala ja a šťastie sa usmialo na Ľubomíra Pauca z Hriňovej. Gratulujeme.
 
A aby som na záver nezabudla, vzniklo nové heslo stretávky „tangáče s madžo vreckom“. Ako sme k tomuto dospeli a prečo? Odporúčam zúčastniť sa budúcoročnej stretávky, už nebude len ondítko klokočiť, ale možno uvidíte tangáče aj na živo.
 
Za organizáciu tejto super akcie ďakujeme celej rodine Zajacov a samozrejme aj Radkovi. Tešíme sa na budúci rok.
 


všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007