Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Detský lezecký tábor


Ako áno, ako nie, v údolí obklopenom skalami, zišla sa hromada detí s hromadou rodičov  a jednu krásnu nedeľu sa v našej horoškole začal detský lezecký tábor. Myšlienka, s ktorou sme sa pohrávali už dlhší čas sa stala skutočnosťou na vyžiadanie rodičov považských plavcov. A tak sme sa usilovne snažili z plavcov vychovať horolezcov...
V nedeľu sme odštartovali tábor spoločným dňom s rodičmi. Ráno sa porozdával materiál a už aj sme detiská hnali na "múr nárekov". Zo začiatku sa trápili, ale postupne sa im akosi začalo dariť a tak sa im zapáčilo, že sme ich horko-ťažko z múra zvesili, aby šli aj skaly okúsiť. A keďže je lezenie predsa len netradičný pohyb, môžem prehlásiť, že v tento deň sme ich celkom úspešne zlikvidovali (asi jediný deň z celého tábora ).
V pondelok ráno prišiel nástup bez rodičov. Aj keď teda musím povedať, že každý deň sa našiel niekto z rodičov, kto prišiel pomôcť a strávil s nami deň, čo nám nesmierne uľahčovalo prácu. Deti si prebrali materiál a hoci sme to neplánovali, už aj nám utiekli na múr bouldrovať . A potom hajde zas na skaly, kde sme ich naháňali a naháňali, až kým všetko nepreliezli (rodičia kázali zničiť ich...). Ďalší deň sme mali v pláne oddych od lezenia a tak sme sa vybrali na turistiku na Veľký Manín. Najfrekventovanejšia otázka bola : "Kedy už pôjdeme dole kopcom?"  A tak sme sa rozhodli deti netýrať a výstup sme ukončili pri Vápencovej jaskyni (čo sme samozrejme okamžite oľutovali). Deti tu v rámci obedňajšej pauzy vyhĺbili obrovskú dieru (holými rukami samozrejme) a vystavili obrí prak(rozumejte asi 2metre vysoký). Nenašiel sa však žiaden dobrovoľník, ktorý by doň obetoval gumu zo svojich nohavíc a tak ostal prak nedokončený . V momente, keď sme oznámili, že ideme dole, detiská sa vyparili a našli sme ich až v lese na rozcestníku spokojne obedovať. A nakoľko bolo hrozne teplo, Duško všetkých naložil do auta a poobedie sme strávili v Teplej na štrkovisku kúpaním (teda my dospeláci) a chytaním žiab (všetky deti).
V stredu nám zapršalo a tak sme poliezli na múre a staršie decká sa naučili istiť svojich spolulezcov. Potom sme sa venovali trochu technike stúpania  a klesania po lane, ktorá medzi deťmi zožala obrovský úspech a "prusíkovali" až do úmoru. Poobede sa k nám pridali na spoločnú opekačku v hojnom počte aj rodičia a rozohral sa úžasný futbalový turnaj, ktorý najskôr pre deti vyzeral beznádejne, ale napokon tatovia a mamy dostali na frak a decká s prehľadom zápas vyhrali. Porazení museli opiecť výhercom špekačky a tak to mali decká ešte aj s obsluhou... Nie som si istá, či v tento deň neodchádzali rodičia zničenejší ako deti .
Vo štvrtok ráno sme decká vyhnali až na Verdon a nakoľko sme sa s lezením už skamarátili, musel každý vyliezť každú cestu až po top. Podaktorí dnes skackali hore ako srnky a podaktorí dnes vybojovali svoj životný boj. Lucka s Alex boli očividne najrýchlejšia dvojica, lebo už okolo obeda mali všetko vylezené. Edkovi sa začalo dariť a zabudol aj "AU" kričať, keď si kolená obil. Maťo s Nataškou istili a liezli už ako dospeláci, Niki bojoval s boľavou rukou a nedal sa a nedal sa, až kým nepreliezolvšetko, čo sa mu prišlo do cesty.Majko dostal ultimátum, že dolezie cesty až hore, alebo bude v nich aj nocovať(zvolil si možnosť doliezť až hore a nocovať doma). A Maťko preskákal cesty ako žaba a mal dolezené medzi prvými. Poobede sme deckám spravili preteky v prusíkovaní a premostení, kde si vyskúšali svoje technické zručnosti a potrápili sa, lebo kto si čo zamotal, to si musel aj vymotať. Iba Edka sme vymotali my, nakoľko odvisol takmer dole hlavou . Majko spravil prevratný objav  a zistil, že "má asi alergiu na nervačenie, lebo vždy, keď sa začne nervačiť, celý sa spotí"  
Piatok sme hneď ráno vyrazili na skaly dosýta si ešte zaliezť. Na Černokňažníku sme s prekvapením zistili, že deckám to ide v porovnaní s prvým dňom perfektne. Všetci vyliezli všetko, nikoho nebolo treba naháňať a ledva sme stíhali istiť, ako rýchlo liezli. Poobede sa začala príprava guláša pre rodičov a než decká nakrájali všetko čo bolo treba, Duško im zmontoval lanovku z múra až k potoku. A potom sa všetci spúšťali a spúšťali, až kým Duška aj Rada neboleli všetky svaly  a ja som nemala nabehaný aspoň polmaratón. Napokon sme sa pustili do varenia gulášu, do futbalu, myšičiek, lezenia na rebrík, pod rebrík aj cez rebrík a všelijakých zábaviek. Postupne sa nám poschádzali rodičia a dostali možnosť ochutnať výtvor svojich deti. Povedala by som, že guláš bol docela vydarený. A potom sme sa bavili a zabávali a užívali si posledný táborový večer.
Myslím, že sa nám tu zišla výborná partia a skupinka detí. A ako sme najskôr mali z tábora strach, tak sme si to napokon užili. Decká na sebe odviedli kus práce a to nielen po lezeckej stránke. Ďakujeme rodičom, ktorí tábor "spáchali a vyrýpali", aj tým, ktorí sa s deťmi zúčastňovali, istili a povzbudzovali, pretože nám veľmi pomohli. A ešte jedno veľké ĎAKUJEME patrí naozaj všetkým rodičom za to, že im záležalo na spoločných chvíľach s deťmi. Ďakujeme, že ste prišli a strávili čas lietaním po dvore, pachtením sa za loptou a opekaním špekačiek pre "víťazov". 
Dúfam, že za všetkých môžem povedať, že tábor bol plný krásnych zážitkov, rodinnej pohody a dobrých ľudí, a jedným slovom bol SKVELÝ.
A tak snáď o rok zas ahoooooj ...
Baška, Dušan, Radko a Zajace: Alexka, Jakubko, Kamka a Viki



všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007