Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Nepríjemne pravdivá rozprávka


 Kde bolo, tam bolo, za horami, za moriami, malý ostrov plný vône, slnka a iných zmysluplných vecí. Človek, presnejšie lezec, by povedal:“ Raj na zemi“. Na tomto ostrove sa raz traja ortopédi veľmi nudili a tak poprosili bytosť z greckej mytológie, aby sa im postarala o zábavu....

        Ale pekne po poriadku....Po sťahovaní sme s Gabom veľmi  chceli vypadnúť preč (každý, čo zažil sťahovku pochopí). Keďže iné plány postupne stroskotali, tak sme zamierili na starý dobrý Kalymnos. Ale akosi už od začiatku sa stále niečo dialo. Najprv naše obľúbené ubytovanie nebolo voľné, potom  ďalšie problémy s ubytovaním, potom zasa v jednej ceste som nepostrehla, že cesta má viac ako 30 metrov(čo je na Kalymnose časté) a Gabove hlásenie polky lana prehlušil hluk zbíjačky akéhosi prehnane pracovne naladeného robotníka. Ďalšie ráno sme si zasa privstali, že ideme do Grande Groty preliezť tie 2 najľahšie cesty. Lenže ako sme sa tam blížili, zjavil sa nenaraňajkovaný capko, ktorý súdiac podľa povrázka na nohe sa utrhol a prišiel drankať jedlo.

Bol značne nepríjemný a dotieravý, ani my sme nechceli byť nejakí hrubí  a isť proti nemu , skôr sme dúfali, že odíde a tak istič naozaj mal problém istiť, lebo jeho veličenstvo capko sa obšmietalo okolo nôh,poolizovalo foťák, pokoštúvalo batohy, až pri ponuke toxických tenisiek sa trocha vzdialil.

        Mysliac, že už aj problémy sa raz vyčerpajú(posmelení tým, že nás púšťajú aj tie cesty, ktoré minule nepúšťali- asi v tom zimnom tréningu na umelke predsa len niečo bude), sme sa v to ráno, kým ešte nie je teplo a nesvieti slnko na skalu vybrali poliezť. A to sme nemali. Totiž tá spomínaná grécka  mytologická bytosť keď som nabrala lano a išla cvakať vratny bod sa okolo mňa otrela a odrazu bolo všetko hrozne rýchle. Akosi mi ukĺzli ruky, len som letela bez toho, aby som stihla okontrolovať pád.  Po páde do lana som cítila pálčivú bolesť v členku a keď som sa naň pozrela a videla, že noha je voči predkoleniu úplne posunutá, bolo jasné že dokonalé šťastie sa zmenilo na dokonalé problémy. Pod stenou fixujem členok, je zvláštne, aký je človek kreatívny a vynaliezavý v podobných kritických situáciách a rozmýšľam, ako prejsť zhruba 120 výškových metrov, lebo pokiaľ zo severnej steny Eigeru vás zoberie helikoptéra, tu určite iba sanitka od cesty. Zhruba tretinu cesty sa plazím po prašnom chodníku pomedzi pichľavé kríky na kolenách a na zadku, potom prichádzajú prví lezci a tak ma nakoniec Gabo na striedačku s jedným nemeckým a jedným francúzskym lezcom znášajú dole, presnejšie poskakujúc medzi nimi doskáčem k ceste(na “sedačku”sa nedalo, chodník bol priúzky a okolo husté pichľavé kríky). Nasledovala sanitka, roentgen,ambulancia, odbery,ekg, interne vyšetrenie a verdikt je jasný. Škaredá mnohopočetná (trieštivá) komplikovaná zlomenina členka. Sú ochotní ma zoperovať na ďalší deň. Neprotestujem. Bolesti sú šialené.

A tak si na ďalší deň traja ortopédi zahrali krásnu  päťhodinovú partičku skaldania 3D puzzle v mojom členku. Keďže ma robili v lumbalke a epiduralke, tak som ich dosť vnímala aj keď trocha aj pospala, keďže konečne nebolelo. Nemocnica stará, malá, na operačke svetlá popraskané až niektoré robili dojem, že na mňa spadnú. Chvíľku  ujovia ortopédi vŕtali a ťahali a vŕtali a čosi nepríjemne smrdelo a keďže gréčtinu neovládam, vôbec som netušila, či sa bavia o politike, alebo hovoria vtipy. Cítila som len, že som od toľkého ležania  na tom stole zmeravená. Poobede o piatej sa ma konečne dočkal aj Gabo, keď ma dovliekli z operačky. Z nohy mi trčala kovová tyč, vonkajší fixátor,navŕtaný do mojich kosti údajne mám ho mať 8 až 12 týždňov, podľa rýchlosti hojenia a pri preväze som objavila ďalšie klince a drôty trčiace z nohy.Úchvatné šperky! Opisovať grécke zdravotníctvo navyše podmienené podmienkami ostrova by bolo nadlho. Rozhodne je iné, ako naše. Ešteže trocha balkánske móresy poznám a tak mi nevadili.Skôr som si cenila srdečných priateľských ľudí, vrátane lekárov. V nemocnici som tam pobudla tyždeň. Zväčša každý deň na mňa niekto z lekárov kukol, ale nikdy sa nevedelo, či to bude o desiatej alebo v nedeľu poobede o druhej, teda opravdovú vizitu som tam za ten týždeň nezažila. Iba sestričky chodili mi vymieňať infúzky.

        Bolo ale jasné, že nebudem vládať isť domov na vlastných a tak sme oslovili OEAV. Naša vďaka patrí Erikovi a Irme, holandský pár usadený na ostrove, ktorí majú požičovňu skútrov a boli veľmi ústretoví a ochotní komunikovať s OEAV, ktorí zasa boli neskutočne žhaví a za 48 hodín mali skontrolované naše údaje, spomínanú poistnú udalosť a  zorganizovanú dopravu, teda záchranarske lietadlo s lekárom a sestroletuškou , s dvomi pilotmi pre pacienta akože mňa a doprovod akože Gaba. Grécki lekári ma ešte nepovažovali za transportabilnú, a tak sa celá akci posunula o ďalších 48 hodín. Hlavný problém bol v tom, že letisko na Kalymnose nie je medzinárodné a tak záchranári nedostali povolenie pristáť na Kalymnose ale na susednom Kose. Takže pribudla preprava sanitkou do prístavu, presun loďou na Kos, sanitkou na Kose z prístavu na letisko, ale našťastie po určitých kontrolách letiskovou strážou sanitkou priamo na letiskovú dráhu, samozrejme pod dohľadom letiskovej stráže. A potom žltým záchranárskym lietadielkom do Bratislavy, kde čakala sanitka, ktorou ma previezli do nemocnice v Bratislave. Udivilo ma, že lekár z lietadla so sestrou išli až do nemocnice ma odovzdať priamo lekárovi, „z rúk do rúk“. Precízny národ! Po 2 týždňoch prišlo oznámenie, že poisťovňa Uniqa zaplatila na moju poistku leteckej záchrannej službe 16 900 Eur(teda lietadlo letelo  Insbruck-Kos-Bratislava-Insbruck).V dnešnom svete poisťovací systém, ktorý ešte funguje!!!

        Po týždni hospitalizácie v Bratislave som doma. Noha bolí, tŕpne,mravčí, pichá, noci sú dlhé a bezsenné.Treba vydržať! Skladám ju dole len keď veľmi musím.  A tak  akékoľvek skúsenosti so zlomeninami sú vítané. 

      Chcela som ešte uviesť, že čo robilo určitý problém. Záchranná  služba požadovala, aby som si našla zdravotnícke zariadenie na Slovensku, ktoré je ochotné ma prijať, čo vybavovať zo zahraničia bez internetu v biednom zdravotnom stave nebolo nič moc. A samozrejme ovladánie akej –takej angličtiny bolo absolutne nutné. Pre OEAV by asi postačila nemčina, ale ani s angličtinou nebol problém.

        Doteraz, ked sme sa chystali na dovolenku nikdy som neriešila zdravotnícky systém cieľovej krajiny, postoj ktorý asi v budúcnosti prehodnotím od základu. A do batoha pribalím aj telefónne čísla na ortopédie a traumatológie. Bárs by sme ich už nikdy nepotrebovali.

 

        Fotodokumentácia: https://picasaweb.google.com/jela.cucova/KalymnosMaj2012

 

Jela

všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007