Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Stretávka „Rockstar“ 2011 s krycím menom „ondítko klokočí“


Ako každý rok (od roku 2007) tak aj tento sa tešíme na stretávku „rockstarakov“ . Je to vždy vydarená akcia, kde stretneme známe aj neznáme tváre. Človek si vymení skúsenosti s inými lezcami, spozná nových ľudí, rozšíri svoje cesty.
V piatok 25.11. prichádzame medzi poslednými. Vyrážame totiž priamo z práce. Vchádzame do manínskej tiesťany, strácame signál a tešíme sa na Zajace a ostatných zúčastnených. Ohník už horí, špekačky sú pripravené. Na počudovanie sa poznáme so všetkými a tak sa len privítame. Baška akurát ukladá Kubka spať a za chvíľu sa poberie do spacáku aj Linda za svojou Julkou.  A tak v počte 12ks (ja, Maťko, Rado a Erika, Jakub, Peter s Petrom, Ľubko, Dušan, Viki, Kamka a Alex) stojíme okolo ohňa ako 12 mesiačikov. Rozoberáme bodové hodnotenie v manželstve, pyžamákov. Popíjame varené vínko, jeme špekačky a do neskorej noci sa smejeme.
V sobotu ráno náš tím dopĺňa Silva, Janka a Lomničáci (Marek a Baška) a jeden člen nám chýba – Ľubko, pre pracovné povinnosti nás opustil v piatok noci. Pobalíme si batôžky, detičky a vyberáme sa na výlet – Veľký Manín. Nad krajinou leží perinka, stromy sú ako z cukru, krásne biele. Pre toto počasie sme zavrhli lezenie a doobedie si ideme užiť radšej krásnou prechádzkou. Čím vystupujeme vyššie je hmla hustejšia a stromy sú krásne omrznuté. Dušan nám cestou ukázal jaskyňu, kde bývali tri netopiere. Videli sme aj skalné okno, až sme došli na vrchol Veľkého Manína, ktorý sme ale údajne nenašli (dnes som si cez google dala vyhľadať Veľký Manín a to čo mi tam našlo sme my cestou nestretli). Výhľady do okolia sa nekonali, nepodarilo sa nám vystúpiť nad hmlu. Na nálade nám to však neubralo.
Okolo 15tej prichádzame späť na basecamp a začína sa chystať guláš, varené vínko. Našu partiu doplní ešte rodina Hoštákovcov (Robko, Danka a Robko junior), ktorí doniesli výborný koláčik a slané pečivo. Kým som sa stihla spamätať tak plech a košíček ostali prázdne. Keď sme boli kompletní, tak sme sa pustili do súťaženia. Na povzbudzovanie súťaži sa pridala aj Marianka s Markétkou. Prvá disciplína bola v lezení po previsnutom rebríku na cepínoch. Vyskúšali si to skoro všetci. Niektorí boli milo prekvapení, iní sklamaní zo seba. Nie je to také jednoduché a väčšina dievčat a niektorí chlapi boli nútený použiť aj nohy. U žien vyhrala Linda a u mužov Maťko (Zajacovci sa nepočítali, lebo by boli suveréne vyhrali), na počudovanie bol v mužskej kategórií na druhom mieste Viki. Potom sme sa presunuli na druhú disciplínu – slackline. Bola tam natiahnutá od rána, tak sme mali možnosť trénovať. Začiatky boli ťažké, namiesto nôh sme mali šijace stroje. Najkrajšie sa vypracovala Baška Lomnická a preto získala aj prvé miesto. Dnes ráno stála na tom prvý krát v živote a večer vedela prejsť skoro celu „lajnu“. Z mužov vyhral Maťko, ktorý na tom stál už niekoľko krát. Ale keďže účelom tejto súťaže bolo prejsť na druhú stranu akokoľvek, videli sme kadejaké možné spôsoby. Najviac nás upútal Dušanov spôsob, vedel prejsť na druhú stranu so samopalom v ruke. A posledná disciplína bola visenie na drevenej klade. Táto súťaž bola aj na minuloročnej stretávke a tak sme si ju zopakovali aj tento rok. Niekomu sa podarilo popovísať dlhšie, iný padali ako hrušky zo stromu. Na prvom mieste sme sa umiestnili my Janíkovci. Na druhom mieste bola na počudovanie zo žien Alex, za čo jej patril veľký potlesk. No majú to mať tie malé Zajace po kom.
Keď sme dosúťažili, zjedli guľáš zhromaždili sme sa pri ohni mohlo prísť prekvapenia dňa. Môj muž Maťko mal totiž v ten deň narodeniny a tak mu Baška s Kubkom pripravili tortu a ja darček. Všetci sme mu zagratulovali. Maťko ostal milo prekvapený, tešil sa a povedal, že to boli jeho najkrajšie narodeniny. Ďakujem priatelia. Torta bola úžasná a moja vyrobená fotokniha mala tiež úspech a prešla snáď všetkými rukami.   
Čakal nás ešte posledný bod programu a preto sme sa premiestnili do horoškoly. Maťko, Rado a Marek si pripravili krátke videa z toho čo zažili v tomto roku a tak sme si posadali a sledovali. Marek sa predstavil jedným krásnym videom z lyžovania, Rado štyrmi, či už z túry, bicykla, lezenia a Maťko popúšťal asi všetky naše videa. Predstavili sme aj video prelezenia Kozej kôpky, z čoho bol aj článok. Výroba takých krátkych videí dá zabrať a myslím, že sa pri tom dosť narobili. Všetky videa boli pekné ale aj tak si myslím, že najväčší úspech malo neupravené video Maťka na bicykli. Takto hromadne smiať sa ľudí som už dlho nevidela a chceli ho vidieť tri krát za sebou a ešte aj ďalší deň.
Deň sme uzavreli  a zároveň otvorili nový, lebo skončil až v nedeľu, postávaním pri ohni s debatami.
V nedeľu ráno vstávame ako posledný. Do 9:30 som nespala ani nepamätám. Urobíme poriadok kde sa dá, posťahujeme fotky, ktoré sme si neskôr premietli v horoškole a stretávku sme uzavreli videom Maťka cyklistu. Rozlúčili sme sa a tešíme sa o rok znova.
 
Pre nezainteresovaných:
Ak chcete vedieť čo znamená „ondítko klokočí“ , kto je to pyžamák, chcete vidieť dušana so samopalom v ruke a jednoznačne úspešné video Maťka cyklistu prihláste sa na budúco ročnú stretávku. Je to skvelá akcia, plná smiechu, prekvapení a radosti.
 
Janíkovci


všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007