Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Ako som sa odviezol vrtuľníkom


V sobotu 11.júna sme sa s Maťom a Bibkou dohodli, že si pôjdeme zaliezť do Tatier. Rozhodli sme sa pre Štrbské Solisko. A tak ráno niečo po štvrtej nakladáme Maťa s Bibkou pred domom a vyrážame smer Tatry. Na parkovisku pri Štrbskom plese nás už čakajú Robo s Dankou a Marek s Baškou. V dobrej nálade vyrážame do Furkotskej doliny. Počasie je celkom dobré až na to, že dosť fúka a tým pádom pocitová teplota klesá do mínusových hodnôt. 
Okolo 7,30 už odbočujeme z chodníka pod nástup. Maťo s Bibkou a Marek s Baškou si vyberajú  pravé rebro za III a my s Hoštákovcami zase ľavé rebro IV. Robo s Dankou sú rýchlejší a tak naliezajú ako prví. Ja si vyberám trochu inú  cestu ako Robo predo mnou, lebo sa mi zdá ľahšia. Doliezam za Dankou na policu po  ktorej nasleduje kľúčový prelez za IV. Robo to preliezol este kým som bol dole a tak neviem presne kadiaľ sa pustiť. A tu som urobil školácku chybu, ktorá sa mi následne vypomstila. Nakoľko do steny ešte nesvieti slnko a fúka nepríjemný studený vietor, tak som začal liezť v rukaviciach. Na prvom štande si neuvedomujem, že nasleduje najťažšie miesto a rukavice si stále nechávam. Doliezam do miesta kde nie je moc na čom stáť a ruky držia ešte menej. Dávam si istenie do starej skoby, ktorú spomínal už Maťo keď tam liezli predtým ale pre istotu si pol metra nad ňou dávam ešte jedného čoka. Nad sebou vidím vežičku na ktorej by mohol  byť dobrý chyt. Nastúpam nohami a ...??? Chyt nikde. V rukaviciach sa mi v malej špáre moc chytiť nedá a tak ešte chvíľu balansujem na nohách, ale už viem že to neustojím. Istenie som mal niekde pri kolenách, takže som padol  asi 2,5-3 metre. Janka ma v štande v pohode zaistila, takže to  nebolo až také hrozné. Zostal som visieť v sedáku tak ma spustila  dole na policu. Postavil som sa s tým, že to skúsim znova, ale asi po minúte sa začala ozývať noha. Po piatich minútach mi bolo jasné, že to nie je dobré a že hore to už nepôjde. tak sme pripravili zlaňák, na ktorý sme oželeli dva expresy a jeden čok a zlanili sme pod stenu. Odtiaľ som horko ťažko odskackal na chodník a potom s Jankinou pomocou po chodníku ešte asi 300m na lúku. Tam nám poradil ochranár, že máme ísť nižšie asi 5 min na odbočku na Solisko kde je lepšia možnosť pristátia vrtuľníku. Odtiaľto ma zobral na plecia Mišo z Martina, ktorý tam bol tiež liezť s partiou. Samozrejme keď sme došli na odbočku žiadna možnosť pristátia tam nebola. Vrtuľník priletel cca za 20 min. zobral ma do podvesu a vyletel so mnou na lúku odkiaľ ma Mišo niesol, tam pristál a preložili ma dnu. Týmto ďakujem pánovi ochranárovi, že sa tak vyzná a úplne zbytočne sa s mojimi 90 kilami niekto vláčil. V nemocnici ma potešili zlomenou pätou.
Ale všetko zlé  je na niečo dobré. Overil som si v praxi to čo nás Duško s Baškou naučili. Istenie vydržalo, štand aj s priistením Janku tiež  udržal, takže ju ani nevytiahlo hore. Týmto by som chcel poďakovať Dušanovi a Baške za to čo nás naučili a to, že som padol bola  len moja chyba. Tých pádov už zažil každý asi viac, len som mal prosto smolu, že som niekde zavadil o skalu a zlomil si tú pätu.
No a pravdepodobne mám asi smutné prvenstvo, že som sa ako prvý rockstarák odviezol na vrtuľníku.

Robo

všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007