Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Tatranská letná lezecká sezóna – úspešne zahajená


Tohtoročná zima nebola moc bohatá na sneh, aj keď sa mi podarilo dosť zdokonaliť v lyžovaní, z čoho mám radosť. Sneh zišiel rýchlejšie z kopcov ako po minulé roky a nám sa začínajú v hlavách vynárať chute na lezeníčko v Tatrách. Ako to už býva zvykom na Slovensku, týždeň je slnečný a víkend upršaný. Tak bolo aj tento víkend. Na pondelok vyzerala  predpoveď sľubne a tak večer obvolávame kolegov na rýchlu dovolenku, ideme nakúpiť niečo pod zub, balíme veci a vyberáme cestu.
Ráno 30.5.2011 o 4.00 hod. vyrážame z Martina smer Vysoké Tatry – Štrbské Solisko (Ľavé rebro, IV, 3hod.). Slniečko v tomto jarnom čase vychádza skôr a tak si od Štrbského plesa kráčame za vidna. Zavše si zapískame, aby sme odplašili miestne medvede. Za dve hodiny chôdze stojíme pod nástup a nahadzujeme na seba vercajch. Obloha je krásne modrá, slniečko svieti na protiľahlé steny, všade vládne neskutočné ticho a sem tam počuť zapískať svišťa, ktorý prezrádza, že sme tam.
Maťko začína naliezať do prvej dĺžky, pekné lezenie v pomerne pevnej skale za IV. V kľúčovom mieste je stará skoba, ktorú Maťko trochu dobil. Naťahuje celých 60m a štanduje. Do vysielačky mi hlási, že sa môžem chystať a že neďaleko neho je kamzík, ktorý si prežúva trávičku a sleduje ho. Milé. Lezenie mi ide od ruky, aj keď ich mám trochu skrehnuté. Slniečko nám do steny ešte nesvieti. Maťko sa púšťa do druhej dĺžky a po 60m mi hlási, že je to ľahký terén. A tak ruším štand a ideme liezť súčasne. Toto nám vydržalo až na vrchol. Boli miesta, kde som si nebola istá a tak som Maťka poprosila aby ma priistil. Ten vyrobil štand a dobral ma. Potom som mu odovzdala použitý materiál a pokračovali sme ďalej. Cestou som mala takéto dva úseky, kde som si bola istejšia, keď ma Maťko odistil. Počasie sa cestou menilo. Z teplého vzduchu a predchádzajúcich prepršaných dní sa tvorila nízka oblačnosť, ktorá sa prelievala ako mlieko. Na vrchole sme boli za 3 hodiny ako sa písalo v sprievodcovi. To sa nám prvý krát podarilo, že sme dodržali čas. Asi musíme všetko liezť súčasne :D. Počasie sa umúdrilo a z vrcholu máme aj výhľady do Furkotskej a Mlynickej doliny. Hodinky ukazujú len 11:30 a tak sa moc neponáhľame a vychutnávame si ticho.
Zostup vedie cez Mlynické Solisko, Zadné soliskové sedlo, Soliskový hrb, Predné soliskové sedlo a Predné solisko až na chatu pod Soliskom. V Nízkej lávke sme si pobalili materiál, dali krátky obedík a pomerne ľahkým terénom zostupovali cez chatu pod Soliskom až na Štrbské pleso.
Bol to krásny deň a nebanujeme, že sme všetko tak na rýchlo museli vybaviť. Tatry sa nám predviedli v krásnom počasí, za čo im ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu lezeckú túru.
Dovidenia


všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007