Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Zimný horolezecký kurz Vysoké Tatry (21.1. – 29.1.2011)


V piatok som sa s Duškom presunul zo Záskalia do Kežmarských žľabov v Tatrách, kde v blízkej hájenke sme odparkovali približovadlo. Odtiaľ sme sa začali presúvať na „Brnčálku“. Ja som si prvýkrát v živote pripol skialpové lyže a postupne ukrajoval prvé neisté metre. Asi po jeden a pol hodine „šuchtania“ nás na svojej spätnej ceste na chatu vyviezol skútrom nový chatár Tomáš. Za skútrom sme boli priviazaný štyria a na saniach sedeli ďalší dvaja priatelia. To Vám poviem „ To bola jazda“ asi za 20 minút sme boli na chate, za čo patrí veľká vďaka Tomášovi a odo mňa obzvlášť, lebo mi ušetril zopár otlakov v nových lyžiarkach. Na chate som sa stretol s Radom, mojím spolulezcom na tomto kurze. Po chutnej a výdatnej večery sme zhodnotili snehové podmienky, naplánovali činnosť na budúci deň a venovali sa teórii.
 
V sobotu sme absolvovali základy istenia v snehu, pretrénovali sme si brzdenie pádov, zakladanie istítok v ľadoch a zmrznutej tráve „Buldogom“ a „ Trávovkou“. V druhej polovici dňa sme si spolu s Radom odskúšali prvé kroky lezenia so „zbraňami“, založenie postupového istenia v ľade „ľadovcovú skrutku“ vytvorenie štandu a na koniec sme si aj zaliezli v Školskom ľade pod Svišťovkou. Po celú noc padal sneh.
 
Nedeľné ráno bolo usnežené. Preto po krátkej porade sme sa rozhodli že sa pokúsime o vylezenie „Ovčej stezky na dolný Kežmarský strážnik„ Návrat bol cez spodnú časť nemeckého rebríka. Bolo tam veľa naviateho snehu, preto zostup bol istený a opatrný, aby sme niečo nezhodili. Počas celého dňa nám dosť intenzívne snežilo. Po večery nasledovala teória, a premietanie videíí, ktoré sme spolu s Duškom nahrali.
 
Kedže už skoro dva dni sneží, tak Pondelok bol v znamení Lavínovej prevencie. Na lyžiach sme si zašliapali do muldy pod reťazami do Veľkej Zmrzlej doliny kde sme si urobili snehový profil a niekoľko lavínových sond. Potom sme postavili snehový záhrab – bivak, kde sme si odskúšali, že asi po 20 minútach sme mali v záhrabe teplo až +8oC aj napriek tomu že vonku bolo -16oC. Na záver dňa sme si vyšliapali pod Závojový ľad a odtiaľ sme si s Radom odskúšali našu prvú jazdu na lyžiach. Duško nám ukázal techniku jazdy v prašnom snehu. Bolo to super.
 

V Útorok padla voľba na klasické zimné „ozajstné horolezectvo“. Cieľ sme si vybrali v rámci možností s ohľadom na predchádzajúci vývoj počasia. Kozia kôpka. Pochod na nástup bol za pekného slnečného rána. Cestou do doliny Červeného plesa sme narazili na naviate muldy čerstvého snehu. Skoro sme to aj otočili, lebo sme sa brodili v hlbokom snehu a tiež aj z obáv, že niečo strhneme. Ale na koniec sa nám podarilo bezpečne dostať pod nástup. Postupne začal vietor silnieť a keď sme dorazili k nástupu, začalo aj snežiť. Na záver dňa sa nám podarilo vrchol Kozej kôpky dosiahnuť a zažili sme prekrásny západ slnka za bezvetria. Na chatu sme sa vrátili už za svetla čeloviek. 
Streda, štvrtok a piatok bol v znamení lezenia v ľadoch (veľká radosť u Rada) pod Svišťovkou (Prvý, Školský) a Medenný ľad v ľavej stene žľabu do Veľkej Zmrzlej doliny.Sobotné ráno bolo prekrásne slnečné. Duško s Baškou si naplánovali „šuchtanie na lyžiach niekam do doliny bielych plies. Ja s Radom sme si nakoniec povedali, že v najlepšom treba skončiť. Tak sme sa rozlúčili so Baškou, Duškom. Alex, Kubkom a tiež s novým osadenstvom chaty. Nedá mi tu nepovedať pochvalu na adresu chatára Tomáša a jeho personál, že strava, starostlivosť a tiež atmosféra na chate bola fantastická.
 
Spolu s Radom sme na kurze prežili nádherných sedem plnohodnotných dní, za čo chceme Duškovi veľmi poďakovať a tešíme sa na ďalšie zimné kurzy v prítomnosti stále usmiateho Duška a Bašky. 
Viac foto
 
Ľuboš a Rado


všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007