Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Lezecký zelenáč a lezenie komínov


 Keď sa dve baby, ktoré nevidia do mapy, vydajú na cesty, môže to dopadnúť všeliak, no nemusí to dopadnúť najhoršie. A tak sa stalo aj nám, keď sme sa chceli dostať k Peilsteinu a po nesprávnom odbočení sme sa ocitli pod Thalhofergratom. Takej vábivej ponuke lezenia sme samozrejme nevedeli odolať . Mala som o ňom čosi načítané a vedela som, že sa tu nachádza údajne celkom pekný komín za 4. Hovorím si ideálne pre začiatočníkov a tak sa s Jankou premoceme popod celú západnú stenu až sa k nemu dostaneme. No po krátkej obhliadke ma Janka ťahá preč, že „poď miestami je to vhlké po dažďoch a aj tak to nevylezieš, a aspoň si chytíme nejakú peknú cestu“ . Do kelu, veď je štvorkový myslím si v duchu, no poslúcham. Ale červík v hlave zostáva a vedela som, že sa tam bude vrtieť, až kým mu nevyhoviem. 

    Neodradila ho ani spomienka na manínsky komín za bukom, ktorý som s Gabom liezla po kurze. Vtedy som sa tvárila, že dokonale ovládam zakladanie istítok, čo som Gabovi chcela dokázať a tak som si ako čerešničku na torte založila hore, kde je komín najužší do špáry svoj najmilší najvačší milkovofialový rockcenter. Ledva som sa odtiaľ vytiahla a vyliezla hore. A cestou dole ma napadlo, že Gabo je o dosť väčší, ako ja a ten rokcenter musím vybrať, lebo nahnať Gaba do tej úzkej časti nebude najmúdrejšie.Tak som sa do tej najužšej časti komína znova milkovsky natlačila. Bola som ako dokonalý mattelovský vkínenec, ktorý ale nijako nešiel von. Bola som tam zaklínená a nie a nie vyslobodiť sa odtiaľ. Išlo mi milkovsky bučať na celú dolinu, snáď ma Duško počuje a príde zvesiť z komína.Nakoniec som sa nejako svojpomocne predsa len vyvrtila von a nezostalo mi ponaučenie, že od komínov ruky a nohy preč! 

    Asi po roku sa nám jeden deň podarilo s Gabom utrhnúť od každodenných povinností a poď ho na Thalhofergrat. Niečo sme poliezli s tým, že sa rozlezieme a šup ho do komína. Lenže komín obsadený a tak trpezlivo nad skalami oddychujeme a čakáme na cestu. Dočkali sme sa a počas naväzovania nám rakúsky lezec ešte prišiel popriať „viel Spass“ . Hovorím si v duchu, veď je to za 4, aký „viel Spass“ a obhliadam si ho pozornejšie. 

Je hladký, dosť vyšmýkamý, zvonovitý, dole širší, hore užší. Posadila som sa doň tak, ako som to túžila, ako „žaba na prameň“, no akosi sa mi to šmýka. Držím sa nie len že rukami-nohami, ale hlavne nohami-krížami Snažím sa húsenicovo postupovať, no sú to skôr kŕčovité pohyby húsenice, ktorá sa nafetovala insekticídov. Tlačím ostošesť krížami a chrbtom proti skale. Aj istenia, ktoré sú v Rakúsku každý meter sú akosi vzdialenejšie. Navyše nie sú nad sebou, ale smerujú na kraj komína. Bojujem, ako o život. V hornej časti komína sa ešte odhodlám na otočku von z komína a po svinku je len krok či dva. Napriek chladu z komína spotená som za 7+, ale ani zážitok nie je štvorkový a navyše na krížoch a chrbte si odnášam v modrinovom prevedení dôkladnú mapu skalných nerovností komína. Bolesti krížov z rána už ani necítim. Sú nahradené novými, intenzívnejšími a „cennejšími“. 

  
    A tak teraz už len rozmýšľam, ktorý pekný komín môže nasledovať. Rada prijmem každý dobrý nápad či skúsenosť. 

Zelenáč Jela


všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007