Rock star - horolezecke kurzy, seminare, metodika, akreditácia

Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Kurz VHT 25. - 28.3.2010


V stredu naobed mierime do Tatier. Chceli by sme niečo vyliezť a potom nás čaká práca - kurz VHT v zimných podmienkach. Vo štvrtok ráno sú podmienky všelijaké... teplomer ukazuje +15°C. Obaja s Duškom sa tvárime nerozhodne, až kým nás Hanka nevyhodí z chaty, že nech ideme aspoň vyskúšať. A tak práskneme Ľavý Ypsilon na Malý Kežmarák (ale o tom asi niekde inde  ) a celí vytešení sa vraciame na chatu. Je pár minút pred piatou a o piatej majú nástup kurzisti. O piatej však ešte na chate nikoho a ľudia sa zbiehajú len postupne. Najprv sa dovalia  Veronika, Tomáš a Viktor, potom Jardo, Peťa a Blanka, ktorí sa museli popasovať s mačkami, pretože chodník na Brnču bol čistý ľad, a napokon sme sa dočkali aj Ľubka, Zlatice a Mirka, ktorí prišli tesne po večeri. A tak sa nám začiatok kurzu poposúval. Začíname prednáškami a nakoľko počasie na víkend hlásia viac než nepriaznivé, ani sa s nimi moc neponáhľame a trochu kurzistov pošetríme. 
V piatok ráno pri raňajkách teplomer ukazuje krásnych letných + 13°C. No, neviem kde asi sa dajú robiť zimné túry, ale v okolí chaty je to bieda. Púšťame sa do prednášok a okolo obeda sa vyberieme do terénu, aby sme uviedli teóriu do praxe. Sneh je ťažký a mokrý, prepadáva sa až pod kosovku. Máme v pláne naučiť sa brzdiť pády, ale počkáme s tým na koniec praxe, lebo aj gore-tex by mal čo robiť s takouto kašou... A tak robíme totemy, ktoré držia v tomto snehu "na betón", zakladáme deadmany, ktoré držia dokonca aj dohora a musíme ich prácne vykopávať, a naše tri skupinky kurzistov robia "hruštičku, hrušku a hruštizňu", z ktorých potom zlaňuje snáď celá rota... Hruštička povolila, ale hruštizňa udržala aj celú "grupku turističnu"+inštruktora  . Potom sa skupinky naväzujú a skúšame postup lanového družstva v snehových poliach, až sa napokon dokrtkujeme aj k nejakej trávnatej časti, kde zatĺkame buldogy a trávovky. Potom ešte do plesa zavŕtame ľadovcové špirály a poďho nacvičovať brzdenie pádov. Sneh sa šmýka až prekvapivo dobre a decká sa celkom zabávajú, až kým im nekážeme padať na chrbte dole hlavou. Tu ich odvaha pomaly opúšťa, ale napokon sa odhodlajú všetci. Podaktorí sa sťažujú na zimu, čomu sa nestíham diviť, lebo teplomer sa pohybuje celý deň nad krásnych + 10°. Keď už sú však všetci viac, či menej mokrí, poberieme sa na chatu. Čaká nás večera a ďalšie prednášky. Venujeme sa pohybu po ľadovci, záchrane z trhlín, plánujeme túru na ďaší deň a všetci dúfame, že sa aspoň trocha ochladí. V noci teplota neklesá pod nulu, a pomaly marí naše plány na sobotňajší výstup  . Ráno sa rozhodujeme, že ako je, tak je, vyrazíme a cestou uvidíme aké budú podmienky. Radi by sme na Koziu kôpku. Vydávame sa do Červenej doliny. Sneh je úplne premáčaný, ale súdržný. Pri Červenom plese zisťujeme, že v žľabe z Východnej Kozej štrbiny snehu teda moc nezostalo, je z neho vypadnutá lavínka, alebo skôr splaz, a tak sa rozhodneme pokračovať. Veď otočiť to môžeme kedykoľvek. Vliezame do žľabu (FK 2147) najskôr po suti, potom chvíľu ideme snehmi a dodržujeme rozostupy, a napokon vylezieme na chrbát a skalnato-trávnatým terénom (po snehu ani chýru, ani slychu) stúpame do Východnej Kozej štrbiny. Viditeľnosť je počas výstupu dostatočne zlá, pretože si na nás zasadol mráčik, ale smerom ku sedlu sa postupne zlepšuje a v štrbine nás víta slniečko a krásny výhľad. Postupne sa nám otvárajú aj doliny a Belianky, teplomer ukazuje +6°C, a tak si zaslúžene  užívame krásu hôr. Rozhodneme sa na vrchol Kozej kôpky nepokračovať a dávame si vrcholovú pauzu a fotenie. Potom začíname zostupovať. Pľačkáme sa v blate a snažíme sa na svojich súputníkov nezhadzovať kamene. Pod chrbátom napokon uhýbame do snehového žliabku a brodíme v úctihodných rozostupoch "vajcové" snehy. Pri plese sa ešte potešíme výhľadom na celú dolinu a bežíme dole. Čaká nás ešte nácvik záchrany pri páde do trhliny na ľadovci. Na chate dávame kratučkú pauzu, čaj, kávu a polievku a odoberáme sa ku preveju pri Čiernom plese. Tam postupne hádžeme všetkých kurzistov do "trhliny tatranskej" a nechávame ich napospas spolulezcom. Nakoľko väčšina ľudí má za sebou základný kurz na skalách, princíp záchranky pochopia rýchlo a zvládnu hravo. Všetci všetkých zachránia, nemýlia si ľavú nohu s pravou pri stúpaní v trhline a ani kladkostroj nie je žiadnym neprekonateľným problémom. Jediným problémom tohto nácviku sa stáva opäť zima, a tak nám kurzisti postupne utekajú z nácviku, napriek tomu, že teploty sú stále nad nulou  Na chatu prichádzame pred večerou, máme chviľu na oddych, večeru, a potom nás čakajú ďalšie prednášky. Venujeme sa snehom a lavínam až do neskorej polnoci. Správa o posune času na letný je pre nás ranou pod pás, nakoľko raňajky sú o siedmej  . 
Ráno sú budíky nemilosrdné a jedlo je na stole akosi priskoro. K našej obrovskej radosti sa teplota takmer priblížila k nule  .Na zahriatie si dávame prednášku zdravovedy a po nej odchádzame na praktický výcvik. Najprv robíme snehový profil, po ňom nórsku sondu. Sneh je taký ťažký, že nórsku sondu musíme prakticky utrhnúť. Vykopať hrobček pre batohy s pípakmi je fuška, pretože primrzla a sadla vrchná vrstva a je celkom problém sa ňou prekopať. Napokon pochovávame tri ruksaky a začína sa vyhľadávanie. Každý dostane príležitosť vyskúšať si prácu s lavínovými vyhľadávačmi aj sondami. Napokon spravíme rojnicu a skúšame hrubú aj jemnú sondáž. Vykopávame batohy a Blanka resuscituje a resuscituje a batoh nie a nie ožiť  . Aj úsmev mu akosi primrzol  . Tak ho berieme na chatu, že možno aj ožije a keď aj nie, tak čo - veď je to len batoh. Na chate ešte skúšame karabínovú brzdu, kompletizujeme materiál a decká sa pomaly balia. Kurz sa nám končí, všetci schádzajú do doliny a mieria domov. My si ešte nechávame jeden dníček tatranský pre seba a dúfame, že sa nám ujde pekného zimného lezenia. Možno aj posledného v tejto zimnej sezóne... takého ozajstného... krásneho... za odmenu... FOTO TU
Baška a Dušan



všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007