Aktuality


Meno: Heslo:
 
Prihláste sa a budete mať možnosť vytvárať a komentovať aktuality.

"Anonym nikdy za nič nestojí, lebo sám svoje meno nepokladá za nič"
(William Shakespeare)


Opäť Tatry 22.1. - 25.1.2010


V utorok doobeda prichádzame z Tatier domov, v stredu odchádza Duško skoro ráno do Prahy na seminár o horolezeckom materiáli a ja veziem Alex k mojim rodičom a sestre. V štvrtok sa s Duškom stretávame doma, rýchlo zas balíme to, čo sme predvčerom vybalili. Chceme na noc vyraziť, ale sme takí upajdaní a unavení, že sa napokon o šiestej večer rozhodujeme pre odchod skoro ráno.
himalajsky nastup pod SatanaRáno v piatok vyrážame smer Popradské pleso. O ôsmej parkujeme na Štrbskom a šliapeme na chatu. Opäť nám na cestu svieti slniečko. Na Popradskom sa ubytujeme, dáme rýchle raňajky a vyrážame smer Satan. Je dosť hodín, ale ak sa nám podarí, chceli by sme vyliezť SV rebro. Za krásneho slniečka šliapeme celkom slušne prešliapaným chodníkom a hovoríme si ako nám to dobre ide. Až do momentu, keď zídeme z chodníka. Prebárame sa do kosovky nad kolená a dúfame, že nás spasí lavínište pod Satanom. To je prechodnejšie ale tiež žiadna sláva. Dupeme vysoké snehy a začína nám byť jasné, že dnes už z lezenia nebude nič. Aspoň si na zajtra nástup prešliapeme...
V sobotu ráno vyrážame pod Satana s radosťou, že už aspoň stopu máme urobenú. Teplomer ukazuje krásnych -5°C, vychádza slniečko a my sa tešíme na dnešné lezenie. Nástup nám aj napriek stope trvá dlhšie, než sme predpokladali. Naliezam do prvej dĺžky a ostávam prekvapená podmienkami. V stene je strašne veľa snehu a vykopať aspoň aké také istenie mi zaberá strašne veľa času. Na pol dĺžky dávam jeden čok a buldoga, ktorému hľadám miesto v primrznutých platničkách snáď 10 minút, ale odmietam odliezť ďalej bez istenia. Po 30 metroch to vzdávam a robím štand. Než som sa dopracovala k vhodnej špáre mi to zabralo hodne veľa času, k hexáku pripájam buldoga a revem na Duška, že štandujem a ďalej neleziem. Duško prilieza, preberá si materiál a nalieza do ďalšej dĺžky. Stretáva starú skobu a vyzerá to, že sa konečne vyhrabeme z tohto humusu a konečne začneme aj niečo liezť. Pohybuje sa rýchlo, tak buď šliape snehy, alebo je konečne v mixe. Preliezam kúsok pekného traverzu, potom snehy, vhĺbeníčko, ktoré konečne zaváňa lezením a zase snehy až k Duškovi do štandu. Sťažujem sa, že mi nerozmrzla pravá noha a necítim si prsty. Zdá sa mi, že je akosi zima. v tretej dlzkeHýbem prstami, kopem, cvičím a noha nič. Ľavá sa chytila po prvej dĺžke, pravá stále protestuje. Preberám si materiál a naliezam do ďalšej dĺžky. Kúsok komína, v ktorom sa dá dokonca aj zaistiť a potom výlez na hranu a na nej krásne previate snehy. Pozerám sa, kam budem padať, keby to so mnou ušlo. Do pravého žľabu, alebo do ľavého žľabu...a ešte je jeden žľab predo mnou... môžem si vybrať. Ten čok podo mnou je mi aj tak nanič, dohora neudrží. Duško hlási polovicu lana, ja sa na rebre márne snažím zaistiť a medzitým cvičím a cvičím. Bola by som teraz vďačná aj za tú bodavú bolesť, ale noha stále nič. Napokon odhrabávam meter snehu, aby som našla jeden úbohý balvan. Všetky špáry na ňom sú rozdrobené a po dvadsiatich minútach sa mi podarí zabiť aspoň jediný buldog, ktorý drží skôr na páku, ale drží. Doberám Duška a ten sa vydáva do ďalšej dĺžky. Keď sa prehrabe k skalnej stene, odhrabáva kopy snehu a hľadá miesto na istenie. Pozerám hore, kadiaľ povedie cesta ďalej a vyzerá to, že na celom rebre sú tony snehu. Je pol druhej a my ešte nie sme ani v tretine. Navrhujem, aby sme to zabalili. Duško chvíľu váha, ale uvedomujeme si, že ak odtiaľto nezdrhneme teraz, vhĺbením do Satanového žľabu, tak potom už budeme musieť ísť až na vrchol. Napokon padne rozhodné slovo. Duško kope hrušku a zlaňujeme. Balíme a začíname zostupovať. Po piatej prichádzame na chatu. Teplomer ukazuje +2°C. Tak týmto ma už nenakŕmi! Vonku stojí pán kuchár a ja sa sťažujem, že aká dnes bola a je zima na to, že teda malo byť okolo nuly. Pán kuchár sa tvári udivene a že to na akom teplomeri som zistila. Tak ukazujem ten pri vchodových dverách a on mi pobavene oznamuje, že meria o 12 stupňov viac a že na obed bolo na Popradskom -18°C. Konštatujem, že keby sme toto vedeli, tak určite sa nepôjdeme trmácať do severnej steny. Prichádza aj Duško a bilancujeme: Duško si necíti tri prsty na pravej a dva na ľavej nohe, ja mám modrý a necitlivý palec na pravej. Napriek sklamaniu vidím náš ústup zo steny ako dobré rozhodnutie. Večer požičiavame sprievodcu od chalanov z HZS a definitívne sa rozhodujeme pre lezenie na juhu. Vyberáme Puškáša na Mengusovský Volovec a ešte nejaké ďalšie varianty, rozhodnutie padne podľa podmienok zajtra ráno.
v mixovej dlzkeRáno kontrolujeme omrzliny, rozhodujeme sa, či vyraziť, alebo to nechať tak. Napokon odchádzame s tým, že otočiť to predsa môžeme kedykoľvek. Poučená ráno mierim k „správnemu“ teplomeru, ktorý ukazuje -17°C. Šliapeme pod Mengusovský Volovec a po chvíli sme na slniečku. Nástup je neuveriteľne dlhý, ale našťastie už prešliapaný „horskáčmi“. Pred nami je kus peknej steny, ale cestu vyberáme podľa toho, kam svieti slniečko. AP 94, klasifikácia III. Vyzerá, že je v tom dosť snehu,zaverecky komin tak naliezame a lezieme súčasne. Sneh je prešliapaný, miesta na istenia odhrabané a v duchu ďakujem chlapom, za to, koľko mi ušetrili námahy a nervov. Snehové plochy sa striedajú s mixovými, a tak štandujem prvýkrát až po tretej dĺžke. Došiel mi materiál. Duško prilieza, preberám si matroš a leziem ďalej. Po dĺžke znova štandujem. jedna vrcholovaNado mnou je ľadom pretečený kútik a bojím sa, že by ma pri jeho preliezaní stiahlo lano. Preliezam kútik a nad ním nás čaká stále viac mixového terénu, ale dá sa dobre odistiť. Keď Duško hlási koniec lana, kričím, aby zrušil, že polezieme súčasne. Bojujem s každým krokom, lebo 60 metrov lana za mnou je neuveriteľne ťažkých. Pripadám si ako ťažný kôň. Duško ruší štand a lezieme ďalej. Teplomer na slniečku ukazuje -7°C, je jedna hodina poobede a my si gratulujeme, že nie sme na severe. Ešte jednazostupovka dĺžka, nádherný záverečný komínik a stojím na vrchole. Hádžem slučku okolo balvanu, zaistím sa a doberám Duška. Prilieza aj on na vrchol, preliezame do sedielka, balíme materiál a začíname zostupovať. Traverzujeme snehové svahy, pozerám dole, aké sú strmé a konštatujeme, že tu sa šmyknúť, tak ti nepomôže nič... Zostupujeme do koltliny, kde je tieň a mne primŕzajú prsty na paličku. Odkladáme cepíny, vyzúvame mačky a dávame sa na zostup. Hľadáme nástup ešte do jednej cesty, ale keď zisťujeme, že je celá v tieni, ďalšie lezenie zavrhujeme. Hodinky ukazujú krásnych -17°C a my sa spokojne vydávame na chatu. S prekvapením zisťujeme, že zostup nám trvá viac ako dve hodiny, a že je to riadne ďaleko. Na chatu prichádzame už za tmy. Čaká nás zaslúžená večera.
Ďalšie ráno omrznutý palec pripuchol. Chvíľu ešte váhame a napokon balíme. Zostupujeme na Štrbské Pleso a cestou si hovorím, že sme dobre spravili. Palec bolí aj na turistickom chodníku. Nakladáme veci do auta a za krásneho slnečného počasia dávame ahoj mrazivým Tatrám. Cestou domov stretávame frontálny systém a sme radi, že sme ešte využili pekné počko, aj keď nie úplne naplno. Bilancia nie je taká krásna ako minulý víkend, jeden deň sme šliapali „himalájske“ svahy, druhý deň sme sa naučili, že aj utiecť je niekedy výhra a tretí sme vyliezli jednu peknú cestu. Tá bola pre nás za odmenu...
Viac FOTO TU
Baška a Duško


všetky práva vyhradené | (c) Webra Solutions 2007